Je čas predbehnúť kliešte

dátum: 20.09.21-01:31

Február je najoptimálnejšie obdobie na zaočkovanie prvou z troch dávok očkovacej látky proti kliešťovej encefalitíde.

Druhú dávku odborníci odporúčajú podať koncom marca, alebo začiatkom apríla, ešte pred jarnou aktivitou kliešťov. Tretiu dávku odporúčajú podať v septembri. Takéto očkovanie chráni človeka pred týmto pomerne vážnym ochorením až päť rokov. Aj týmito praktickými otázkami sa zaoberalo koncom januára vo Viedni v poradí už 12. stretnutie vyše 80 expertov z európskych krajín, ale aj Japonska, Číny, Turecka, Kirgizska, ktorí sa venujú výskytu kliešťovej encefalitídy a jej dopadu na zdravie. „Vo Viedni sa stretávame tradične, pretože Rakúsko je líder v boji proti kliešťovej encefalitíde. Má vysokú chorobnosť, zaznamenáva každý rok aj výskyt ochorení s ťažkým klinickým priebehom, dokonca aj úmrtia. Preto sa táto krajina intenzívne venuje propagácii očkovania v snahe dosiahnuť, aby sa zaočkovali všetci obyvatelia“, uviedla účastníčka seminára, vedúca odboru epidemiológie RÚVZ v Banskej Bystrici MUDr. Mária Avdičová. Ako dodala, očkovaciu látku proti tejto chorobe si v Rakúsku hradia občania sami. Očkovanie je len doporučené a nie je ani zaradené do národného imunizačného programu, no napriek tomu dosahuje táto krajina až 80- percentnú zaočkovanosť. Svedčí to o obrovskej uvedomelosti obyvateľov a schopnosti ohodnotiť riziko ochorenia na kliešťovú encefalitídu.
Slovensko má menej endemických oblastí, ako Rakúsko. Sú lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. Toto veľké ohnisko sa tiahne od jeho prameňa až po miesto, kde sa vlieva do Dunaja. Kým v minulosti bolo infikovanými kliešťami zamorená len ľavá strana Váhu, v 70-tych rokoch minulého storočia sa to rozšírilo aj na jeho pravú stranu. „V tejto oblasti zaznamenávame mnoho rokov najvyššiu chorobnosť, aj keď treba povedať, že v SR nie je chorobnosť na kliešťovú encefalitídu vysoká. Ide ročne o 70 až 90 prípadov, ktoré majú stredne ťažký priebeh a vyžadujú si hospitalizáciu, ktorá trvá v priemere dva týždne. Z toho dôvodu sa v SR nikdy neuvažovalo o celoplošnej vakcinácii proti tejto chorobe, pretože mnoho ľudí nie je vystavené tomuto riziku“, uviedla MUDr. Avdičová. Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska, Nitriansky kraj a hlavne jeho južnejšie okresy. Výskyt infikovaných kliešťov sa však zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti nebola potvrdená endemičnosť. Vyžaduje si to už spoluprácu s organizáciou, ktorá sa venuje mapovaniu výskytu kliešťov- prenášačov. Virologický inštitút SAV už avizoval, že vlani vykonal množstvo vyšetrení, ktoré naznačujú, že aj v SR sa endemické oblasti budú zväčšovať a budú sa posúvať do vyšších zemepisných výšok. Výsledky sa v súčasnosti analyzujú a ešte nie sú k dispozícii.
Tak ako kliešť môže chorobu preniesť okrem človeka aj na zvieratá, môže sa od infikovaných zvierat aj nakaziť. Nákaze sú vystavené hlavne kozy, ktoré sa týmto vírusom ľahko nakazia. Nemajú zvláštne klinické príznaky, ale vírus sa vylučuje do mlieka. Toto ochorenie sa teda môže preniesť aj pri konzumácii mlieka nakazených kôz a výrobkov z tohto mlieka, ktoré nie sú dostatočne tepelne opracované. „SR má najviac ochorení po konzumácii takýchto výrobkov. Je známa veľká epidémia z roku 1958, kedy v okrese Rožňava ochorelo vyše 300 ľudí po konzumácii kravského mlieka, miešaného s kozím. Menšie epidémie sa vyskytujú každý rok, najčastejšie po konzumácii výrobkov, kde bol použitý mix ovčieho a kozieho mlieka, ktoré neprešlo dostatočným tepelným spracovaním“, uviedla MUDr. Avdičová.
V SR sa očkujú tri skupiny obyvateľov- povinne pracovníci virologických laboratórií, či vedci, ktorí zbierajú kliešte v prírode na výskum. Druhou skupinou vzhľadom na profesionálne riziko sú pracovníci v lesoch, geológovia, zememerači, či športovci, ktorí sa venujú orientačnému behu a  pohybujú známych endemických oblastiach. Toto očkovanie je odporúčané a hradí ho zamnestnávateľ. Tretiu skupinu tvoria občania, ktorí sa dávajú očkovať na vlastnú žiadosť, napríklad preto, že cestujú do oblastí, známych svojou endemičnosťou napr. na turistiku do Rakúska.
Z viedenského seminára vyšla výzva pre krajiny, aby intenzívnejšie mapovali výskyt kliešťov vo svojich krajinách. Vzhľadom na klimatické zmeny sa totiž kliešť posúva do vyšších zemepisných výšok- predtým sa vyskytoval tak do 500 metrov, dnes mnohé krajiny pozorujú výskyt už vo výške 900 metrov n/m.
Na seminári odznelo aj mnoho informácií z európskych krajín, kde situácia je podobná, ako v SR, kde z dlhodobého hľadiska (od 70 rokov min. storočia) je zvyšujúci sa výskyt kliešťov. Len v ostatných 10 rokov je výskyt stabilnejší. Odborníci sa venovali aj účinnosti vakcíny. Tá napriek tomu, že sa používa už desiatky rokov, je účinná, kvalitná a dobre sa znáša, pravidelne sa sleduje a kontroluje.
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, keď vírus po zaklieštení sa krvnou cestou šíri v organizme, napadá najmä nervové tkanivo a spôsobuje hlavne zápal mozgových blán a zápal mozgu. V prvej fáze prebieha ako chrípka, kedy sa vírus v organizme množí. Potom nastáva utlmenie, niektoré ochorenia v tejto fáze skončia, dôjde k uzdraveniu a často nie sú identifikované ako KE. Druhá fáza sa manifestuje buď príznakmi zápalu mozgových blán, čo je napätie v šiji, neschopnosť dať si bradu na hruď, zvracanie a teplota, alebo sa pridružia úporné bolesti hlavy a silné vracanie, čo je znak, že vírus napadol aj mozgové tkanivo. Môže poškodiť pohybové, rečové, pamäťové i ďalšie mozgové centrá a pri ťažkom priebehu zanecháva aj trvalé následky, či môže dôjsť k úmrtiu.

Zdroj: RÚVZ Banská Bystrica