Tekvice - pomôžu vám pri chudnutí

dátum pridania: 25.08.09-16:24

Tekvice majú mnohoraké využitie. Obsahujú veľa zdraviu prospešných látok, preto by ste ich mali zaradiť do svojho jedálnička

Tekvica patrí medzi najstaršie kultúrne plodiny. Z archeologických výskumov vieme, že tekvica sa pestuje viac než 5000 rokov. Má mnoho druhov, u nás je najznámejšia tekvica veľkoplodá a tekvica obyčajná.
Veľkoplodá má mohutné plody, ktoré môžu vážiť 30 aj viac kilogramov. Majú rôzne zafarbenie šupky aj dužniny.

Tekvica obyčajná sa pestuje v rade odrôd – napríklad patizón, cukety, kabačky a ďalšie.

Špeciálnym druhom pochádzajúcim z Japonska je‘Hokkaido’. Je nielen chutná, ale aj zdravá. Podľa orientálnej medicíny je liečivá hlavne pre oblasť sleziny, slinivky brušnej a žalúdka. Je bohatá na karotén, z ktorého si telo vytvára vitamín A. Konzumácia tejto tekvice kladne ovplyvňuje stav pokožky, zraku, prostaty a pľúc. Má mimoriadne vysoký obsah zinku, hlavne v semenách, preto okrem dužiny konzumujeme aj semená.

Tekvice sú obľúbené po celom svete. Oddávna ich chvália Číňania ako zdroj dlhého života a šťastia a od  staroveku boli obľúbené i v Európe.
Už v staroveku o tekvici písali Plínius a Dioskorides. Neskôr bol veľkým milovníkom tekvice Karol Veľký, ktorý v jednom zo svojich výnosov nariadil poddaným pestovať tekvice v domácich záhradkách.

Konzumácia tekvíc sa odporúča hlavne ľuďom trpiacim nadváhou a tým, ktorí majú problémy s obličkami. Účinnými látkami tekvíc sú voda a vláknina, ktoré pomáhajú zlepšiť trávenie. Vzhľadom k tomu, že tekvica obsahuje až 90 percent vody, je vhodná tiež k uhaseniu smädu. Dužina tekvice obsahuje tuky, cukry, bielkoviny, enzýmy, karotén, vitamín C, zinok, draslík, fosfor a jej výhodou je nízky obsah sodíka.

Pomáha z organizmu vylučovať rôzne toxíny a tuky, pretože obsahuje enzým, ktorý tuky štiepi . Tekvice pôsobia takisto močopudne a tak pomáhajú čistiť obličky. Podporuje látkovú výmenu, je vhodná tiež pri chorobách močového mechúra a prostaty. Muži, ktorí trpia zväčšením prostaty by mali jesť po dlhší čas niekoľko lyžíc lúpaných semien denne. Konzumovať by ju mali aj pacienti s poruchami funkcie žalúdka, s ochoreniami pankreasu i sleziny.

Takmer všetky druhy tekvíc sú jedlé. Navzájom sa od seba líšia tvarom, veľkosťou, farebnosťou, látkovým zložením plodov a použitím. Spôsoby prípravy tejto rôznofarebnej zeleniny sú pestré. Na varenie ich treba zberať v nedozretom stave, keď ešte šupka plodu nestvrdla. Naopak, ak chceme z tekvíc využiť semienka, mala by byť tekvica vždy úplne zrelá.
Tekvicové semienka obsahujú všetky mikroelementy, okrem mangánu a selénu, množstvo vitamínov a biologicky aktívne fosfáty v mimoriadne vysokej koncentrácii, ktoré dodávajú organizmu potrebnú energiu. Sú veľmi zdravé, pretože obsahujú mnoho bielkovín, kvalitných mastných kyselín a omladzujúcich nukleových kyselín.
Z tekvicových semien sa vyrába lisovaním za studena olej, ktorý je bohatý na nasýtené i nenasýtené kyseliny, vitamíny skupiny B, vitamín A a E, a tiež zinok, železo, draslík, vápnik, horčík, fosfor a síru. Olej je tmavočervenej až hnedej farby. Okrem revitalizácie má aj mierne laxatíne účinky. Podporuje krvný obeh a reprodukčné orgány. Využitie má v studenej kuchyni do šalátov, dresingov i nátierok a na tepelnú prípravu sa neodporúča.

Na konzumáciu sú tiež vhodné kvety cukety, ktoré sa zvyknú upravovať vyprážaním. Môžeme ich tieťž odtrhnúť, keď sú naplno rozkvitnuté a použiť ich ako jemné puzdrá na plnky z ryže a mäsa, ochutené bylinkami a upecť v rajčinovej šťave

Tieto typické plody jesene sú neprehliadnuteľné vďaka impozantným rozmerom, nádherným farbám a bujným tvarom, a tým lákajú aj na skrášlenie domova. V sezóne sa z nich dá vytvoriť štýlová výzdoba kuchyne, haly alebo terasy. V neposlednom rade slúžia aj ako strašidelná ozdoba v období Halloweenu. Nejedlé sú okrasné tekvice, čomu už napovedá ich samotný názov. Bývajú pestrofarebné, žlté, oranžové, červené alebo zelené, s povrchom hladkým, zvráskaveným, bradavičnatým, zvlneným i rebrovitým a rôzneho tvaru - okrúhle, vajcovité, hruškovité, turbanovité a iné.

(red.)