Kam v meste - Kam v meste | moja Bystrica
 
moja Bystrica - informačný portál, zoznam firiem
Kam v meste v Banskej Bystrici - magazín moja Bystrica
hľadať: 

tipy na výlety
Sebedín-Bečov
Spojená obec Sebedín-Bečov je skupinová cestná obec. Nachádza sa v južnej časti Zvolenskej kotliny v údolí potoka Zolná. Časť Sebedín leží v nadmorskej výške 365 m a časť Bečov vo výške 386 m n. m. Najnižšie miesto v údolí, kde potok Zolná opúšťa chotár je 345 m n. m. Územie chotára tvorí prevažne odlesnený členitý pahorkatinný povrch so svahmi mierneho sklonu. Až 80 % povrchu je poľnohospodárska pôda. Chotár obce Sebedín-Bečov patrí do oblasti západokarpatskej flóry. Rozšírili sa tu teplomilné i chladnejšie horské druhy. V nižších polohách prevládajú listnaté porasty, ako je dub zimný, letný i cerový, hrab obyčajný breza bradavičnatá, lipa malolistá, javor mliečny, javor horský, javor poľný, jarabina... Priemerný vek stromových porastov v lesoch je cca 150 rokov. V neďalekej hore Diel v zolnianskom chotári sa nachádza zvláštny úkaz metamorfózy či chiméry hraba obyčajného, ktorého konáriky na obvode koruny majú nielen plne vyvinuté hrabové listy, ale aj listy metamorfované, ktoré sa svojím okrajom veľmi podobajú dubovým listom. Je to ojedinelý úkaz v prírode. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku udáva, že prvý historický údaj z r. 1406 obec uvádza pod menom Zebenyn, r. 1424 Zebenyn, r. 1786 Sebedín, maďarsky Szebedény. V skutočnosti obec je známa už r. 1351, keď sa potomkovia Magistra Pavla Madádha delia o veľké územie, ktoré patrilo Čerínu a vzniklil samostatné osady: Čerín, Čačín, Hrochoť, Sebedín, Lukavica a Dúbravica. V oboch častiach obce sa nachádzajú zvonice. V časti Bečov je zvonica z druhej polovice 18. st. barokového typu. Bola viackrát upravovaná. Je to jednoduchá stavba štvorcového pôdorysu s cibuľovitou strechou. Má dva zvony z r. 1889 a 1929. Na južnej strane boli slnenčné hodiny. V Sebedíne prvý zvon zakúpili v r. 1640. V roku 1901 zakúpili dva zvony - 379 kg a 183 kg. Zdola Bečova sa nachádza budova starého mlyna na vodný pohon. Do 2. svetovej vojny bola pri mlyne aj píla taktiež na vodný pohon. ZDROJ: obec Sebedín-Bečov. 1996. Autor publikácie: Doc. PhDr. Ján Halaj, CSc. Ilustračné foto: www.e-obce.sk, autor: Ing. Dušan Hanes
Kaštieľ v Dolnej Mičinej
Silueta kaštieľa už zďaleka budí záujem návštevníkov údolia, ktorí prechádzajú cestou Banská Bystrica - Horná Mičiná - Sliač. Kaštieľ sa nachádza na miernom návrší nad obcou Dolná Mičiná, v peknom, prírodne členenom teréne. Vytvára pôsobivú a monumentálnu dominantu celému svojmu okoliu. Pozoruhodný je svojou polohou z fortifikačného hľadiska. Areál kaštieľa nie je ohraničený, najbližšie okolie tvorí zeleň a stromy. Historické zmienky o dejinách obce, jej majiteľoch ako aj o kaštieli, sú veľmi chudobné a prakticky sa zužujú len na stručné záznamy v súpisových materiáloch SUPSOP. Podľa viacerých zdrojov sa vznik kaštieľa datuje od druhej polovice 16. storočia. Môžeme ho teda považovať za typický príklad neskororenesančnej fortifikačnej stavby. Jestvujúce archívne správy sa viažu vo všeobecnosti na majetky Benickovcov v okolí Mičinej, priame archívne správy ku kaštieľu v Dolnej Mičinej sa nenachádzajú. Aké boli osudy kaštieľa pred rokom 1667 nie je známe, možno len predpokladať, že pod vplyvom udalostí (vpád Turkov na Dolnú Mičinú 25. júna 1590, koncom októbra 1599 prinajmenšom do roku 1657) bol kaštieľ dlhšiu dobu neobývaný a spustnutý, čo dalo základ k veľkej prestavbe a úprave krátko na to, v roku 1667. Datovaním tejto prestavby je označený vstupný portál ako aj kartuš, ktorá je sekundárne osadená nad barokovým vstupom do suterénu. Obnovu kaštieľa financoval Tomáš Benický z Mičinej zo svojou manželkou Katarínou Merwaldovou a podľa zvyklostí svojej doby označil v nápisovej tabuli prestavbu za novostavbu od základov. Táto neskororenesančná úprava znamenala prestavbu staršej zničenej pevnosti na pohodlné feudálne sídlo s rezprezentačnými klenutými miestnosťami, doplnenými bohatými štukovými detailami a kamennými erbami, ktoré niesli mená majiteľov. Navonok kaštieľ ostával ešte stále pevnosťou s kamennými bosovaným portálom a padacím mostom, kľúčovými strielňami a malými oknami v nižších podlažiach. Tento typ kaštieľa s priečelnou ochodzou vklinenou medzi okrúhle nárožné bašty vytvára prechodný typ medzi starými hradnými kaštieľmi a neskoršími kúriami. V súčasnosti je kaštieľ v súkromnom vlastníctve a VSTUP JE ZAKÁZANÝ!
Prírodná rezervácia Jelšovec
PR Jelšovec o výmere 5,56 ha sa nachádza v katastri Čačína a je situovaná na okraji úzkeho údolia, ktoré spája obce Čačín a Hrochoť. Patrí do oblasti Slovenského stredohoria, celku Zvolenská kotlina a podcelku Zvolenská pahorkatina. Z hľadiska vegetačného krytu má územie lesný i nelesný charakter, zahrnuté je však do porastovej pôdy v rámci lesného fondu. Celé územie je zachovalou ukážkou podhorských lužných lesov s výskytom viacerých chránených, ohrozených a zriedkavých druhov rastlín. Pozoruhodný je hlavne hromadný výskyt rosničky okrúhlolistej, ktorej hodnoty dominancie a abundancie sa dajú prirovnať len analogickým územiam hornej Oravy. Z ohrozených a zriedkavých druhov spomenieme aspoň ostricu dvojdomú, ostri Hartmanovu, vstavač jarný, parnasiu močiarnu, žltohlav európsky, bahničku malokvetú, páperník štíhly, krúštik močiarny, bradáčik vajcovolistý, hadivku obyčajnú, hadí jazyk, ako aj viaceré druhy rašelníkov. Celkovo je na pomerne malej ploche objektu 162 druhov cievnatých rastlín, 6 druhov rašelníkov a 10 druhov machorastov. Ochranu si zasluhujú i okolité jelšové porasty, ktoré sú zachovalou ukážkou podhorských lužných lesov s jelšou lepkavou. Vzhľadom na významnú absenciu jelšových porastov v rámci celého Slovenska a bohatosť výskytu ohrozených a zriedkavých druhov flóry na tomto území bol Jelšovec vyhlásený za prírodnú rezerváciu na ochranu ukážky podhorských lužných lesov s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín, na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. ZDROJ: Čerín. 1994. Doc. Ing. Zita Janotková, Csc. ISBN 80-967205-1-1. Ilustračné foto: www.polana.slovanet.sk
prehliadky mesta
História mesta Banská Bystrica
Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska – leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. Prvou písomnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovník Belo IV. udeľuje mestu mestské práva a povoľuje ťažiť drahé kovy. V 2. pol. 13. st. vzniká na návrší v severnej časti mesta pravdepodobne najstaršia kamenná stavba pôvodne románskeho farského Nemeckého kostola. Počas 15. st. sa mestská akropola s farským kostolom postupne rozrastá a mení sa na opevnený komplex mestského hradu s gotickým Matejovým domom, Slovenským kostolom a hradnou vežou so vstupným barbakanom. V tomto období dochádza k najväčšej prosperite mesta, ktorá kulminuje v r. 1495 založením Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu v Európskom baníctve a hutníctve. Mesto nadobúda európsky význam nielen v obchodnom a hospodárskom, ale aj kultúrno-spoločenskom meradle. Úroveň neskorogotického umenia je porovnateľná s najvýznamnejšími umeleckými centrami strednej Európy ako sú Krakov a Viedeň. Rastúca prosperita mesta sa okrem iného i v okázalosti prepychových domov na námestí. V čase stavovských povstaní je v r. 1620 zvolený Gabriel Bethlen za uhorského kráľa. Toto storočie sa v meste nesie v znamení príchodu rádu jezuitov, ktorí na mieste prvého domu na námestí, tzv. Oberhausu stavajú kostol sv. Františka Xaverského. Napriek úpadku baníctva si kultúra a školstvo udržiavajú vysokú úroveň. Na ev. a v. gymnáziu pôsobí jedna z najväčších osobností vtedajšieho Uhorska – Matej Bel. R. 1761 patrí k najsmutnejším medzníkom v dejinách mesta. Obrovský požiar, ktorý patril v tej dobe k najväčším v Európe zničil viac ako 200 domov. Obeťou požiaru sa stali aj najcennejšie časti mestského hradu. Tu oheň roztavil zvony a mestskú pokladnicu, zničil bohaté zariadenie interiéru farského kostola. Samotný kostol zostal po zrútení strechy a klenby v stave, ktorý si vyžiadal radikálnu prestavbu. Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V súčasnosti je Banská Bystrica s viac ako 85 000 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja. Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.
Burza
Kúpim staršiu elektrickú gitaru aj nefunkčnú. Tel. 0905 472 576.
Predám očovský KROJ, kompletný aj s doplnkami a krpcami. Mužský kroj na výšku 176- 180 = 1100 Eur Ženský kroj na výšku 165- 170 = 1000 Eur. tel.0911956605
Predám starožitné pianíno v dobrom stave, používane, naladené. Cena dohodou. t.č.: 0910998425
Partneri
Mesto Banská Bystrica
Cinemax
hc05Volejbalový klub Milanotrade
BASKET BBFK Jupie
duklaBábkové divadlo na razcestí
Štátna opera Banská BystricaStredoslovenské múzeum
spodinasos
sos
 
Katalóg firiem