Kam v meste

tipy na v�lety

Otvorenie room 19_21
Stredoslovensk� gal�ria v Banskej Bystrici otv�ra nov� v�stavn� priestor. Tzv. Room 19_21 je situovan� do prostredia rodinnej vily v�znamn�ho maliara D. Skuteck�ho. Jeho vila sl��i u� od roku 1994 ako priestor pre st�lu expoz�ciu jeho umenia. Nov� v�stavn� priestory sa bud� nach�dza� b�valom ateli�ri umelca. Room 19_21, ktor� dostal n�zov pod�a 19. storo�ia, kedy Skuteck� tvoril a s��asn�ho 21. storo�ia, bude sl��i� hlavne prezent�cii novej gener�cie dom�cich i zahrani�n�ch umelcov. V tomto roku bude priestor venovan� hlavnej t�me Telo a telesnos� v s��asnom umen� mladej gener�cie. Prvou vernis�ou v roome 19_21 bude v�stava mlad�ho absolventa skl�rskeho v�tvarn�ctva a Katedry ma�by a nov�ch m�di� na V�VU v Bratislave Patrika Illa pod n�zvom O�i ako telo (jazykom ochutn�va�, nehovori�!). Vernis� v�stavy sa uskuto�n� 28. febru�ra o 17.00 v room 19_21. V�stava bude pr�stupn� odbornej i laickej verejnosti od 29. febru�ra do 30. marca 2008.

Hrad �up�a
�up�iansky hrad stoj� nad obcou Slovensk� �up�a. Je najvy��ie polo�enou hradnou stavbou na Pohron�. Bol postaven� na severnej strane pomerne �zkej kotliny rieky Hron, uzavretej z�ju�nej strany svahmi Slovensk�ho Rudohoria a�zo severnej strany svahmi N�zkych Tatier. V�roku 1255 sa spom�na v�s�vislosti s�v�sadnou listinou pre mesto Bansk� Bystrica, ktor� udelil uhorsk� panovn�k Belo IV. Na �up�ianskom hrade. Najstar�ia �as� hradu bola postaven� na osamelom skalnom brale, na jednom z�posledn�ch v�be�kov N�zkych Tatier, oddelenom �doliami dvoch potokov. Hradn� kopec m� pomerne prudko klesaj�ce svahy, len na severov�chode sa prip�ja plytk�m sedlom na vy��ie polohy N�zkych Tatier. Najstar�ia �as� hradn�ho are�lu m� ov�lny p�dorys orientovan� na v�chod-z�pad, ��m re�pektuje tvar skaln�ho mas�vu. Ide p�vodne o�gotick� hrad so zachovan�mi detailami a�s�otvoren�mi m�rmi, ktor� sa na severe a�juhu viacn�sobne lomia. Vzh�adom na rozdielnu v��ku ter�nu (dvora a�okolia hradu) sa obytn� miestnosti stavali len do pal�ca a�horn�ho n�dvoria. V�obdob� vzniku hradnej stavby v�prvej polovici 13. Storo�ia bola v�severov�chodnej �asti vybudovan� pal�cov� stavba, z�ktorej sa do s��asnosti zachovali len miestnosti prv�ho suter�nu: tri izby s�valenou klenbou s�lunetami a�hradn� opevnenie, s�asti polo�en� na zasekanom kamennom podlo��. Na hornom n�dvor� je �tvorcov� ve�ovit� stavba (donjon), dnes so zachovan�mi dvoma podla�iami a�suter�nom. K�prvej rozsiahlej�ej prestavbe hradu doch�dza za vl�dy uhorsk�ho panovn�ka Mateja Hu�adyho v�15. Storo��, kedy sa vybudoval obrann� syst�m a�zoh�adnili sa po�iadavky vzrastaj�ceho luxusu b�vania. V�roku 1531 po obsaden� hradu Kri�tofom Thurnom doch�dza k��al��m prestavb�m hradu, zameran�m na zlep�enie opevnenia s�d�razom na obranu proti streln�m zbraniam. Opev�uje sa vysunutou mohutnou ba�tou vo v�chodnej �asti hradu, kde s� umiestnen� del� a�vybudoval sa barbakan pred vstupom, ��m sa zamedzilo priamemu �toku na br�nu hradu. T�to prestavbu datuje aj n�pis nad port�lom druhej padacej br�ny: REGINA M�RIA 1531. Koncom 16. Storo�ia hrad s�asti prestavuje Pavol Rubigal, ktor� d�va k�juhoz�padnej �asti hradn�ho m�ru pristavi� mohutn� �tvorcov� ve�u. V�roku 1605 na hrad za�to�ili bo�kajovsk� vojaci. Spomienka na t�to udalos� je vystaven� do kamennej dosky, ktor� je vmurovan� do vstupnej �asti horn�ho hradu, vybudovan�ho u� Ga�parom Tribelom za�iatkom 17. Storo�ia, ke� dal vybudova� aj doln� n�dvorie, ktor� vytvoril zasekan�m do kamenn�ho podlo�ia svahu hradn�ho kopca v�smere pr�stupovej komunik�cie. Toto n�dvorie dal opevni� obvodnou hradbou a�tromi n�ro�n�mi ba�tami. Vstup situoval do severov�chodn�ho n�ro�ia hradu vstupnou ve�ou. Po po�iari v�polovici 19. storo�ia prebiehaj� posledn� stavebn� �pravy a�vznik� negotick� prestavba na dolnom n�dvor�. Do novovzniknut�ch priestorov je umiestnen� �t�tny sirotinec a��kola (Gizelin dom). V�znam hradu pomaly upad� a�st�va sa hospod�rskou budovou v�dr�be �t�tu. ZDROJ: Hrad �up�a. Autor textu: Peter Mosn�. 2001. Ilustra�n� foto: www.cestovanie.sk

Hist�ria hronseck�ho evanjlick�ho kostola
Gr�f Th�k�ly z Ke�marku, prez�van� tie� �Slovensk� kr�'", v roku 1681 dosiahol, aby rak�sky cis�r Leopold I. priznal protestantom ur�it� v�sady. 25. a 26. z�konn� �l�nok �opronsk�ch artikul z roku 1681 obsahoval podmienky, za ak�ch sa mohli stava�' protestantsk� kostoly na �zem� Horn�ho Uhorska. Pre tak�to kostoly sa zau��val n�zov �artikul�rne". Podmienky boli n�sledovn�: 1. kostol musel by� postaven� cel� z dreva, 2. bez pou�itia �elezn�ch klincov, 3. bez hlavn�ho vchodu od dediny, 4. bez ve�e, 5. musel by� postaven� za jeden rok V s�lade s nimi bol postaven� aj kostol v Hronseku. Miesto na v�stavbu kostola vyberali habsbursk� �radn�ci. Boli to miesta, ktor� boli najmenej vhodn� na v�stavbu kostola. Miesto, na ktorom stoj� kostol, je b�val� hronovisko. V�ade na okol� boli ba�iny a bl�zko je aj koryto Hrona. Zauj�mavos�ou je, �e kostol nikdy nebol zaplaven� ani v�nej�ie ohrozen�, napriek tomu, �e sa po��talo s jeho r�chlym z�nikom. Kostol nemal kamenn� z�klad, ten bol polo�en� neskor�ie. Kostoly tak�ho typu nemohli by� v ka�dej obci, ale boli to t.z. sp�dov� kostoly. Kostol v Hronseku bol vybran� ako sp�dov� kostol pre severn� �as� Zvolenskej stolice (v jednej stolici mohli by� dva kostoly, druh� bol postaven� v Ostrej L�ke a nesk�r vyhorel). S v�stavbou kostola sa za�alo 23. okt�bra 1725 a u� 31. okt�bra 1726 bol kostol ukon�en� a posv�ten�. Od toho d�a sl��i nepretr�it� svojmu ��elu. Meno autora projektu nie je zn�me. Kostol je postaven� v tvare kr�a. Dlh�ie rameno kr�a m� d�ku 23 m, krat�ie rameno kr�a m� 18 m, v��ka kostola je 8 m. Klenba kostola pripom�na tvar prevr�tenej lode. V strede sa stret�va v plochej pyramidickej centr�le, z ktorej vis� dreven� �es�ramenn� luster, p�vodne pozl�ten� - dar richt�ra Martina Hudeca z Ve�kej L�ky. Zauj�mav� je olt�r kostola so �esticou vymenite�n�ch obrazov, ktor� s� rozmiestnen� na prie�el� ch�rov. Obrazy s� z roku 1771 od majstra Samuela Mialovi�a. Nad olt�rom s� umiestnen� anjeli, dr�iaci erby ��achtick�ch rod�n, ktor� p�sobili v tomto okol� a podporovali evanjelick� cirkev. Medzi nimi sa nach�dza socha Je�i�a, ktor� stoj� na zemeguli a dr�� z�stavu. Predstavuje Je�i�a ako v�aza nad t�mto svetom. Nad olt�rom je umiestnen� organ, ktor� je dielom majstra Martina Podkonick�ho z Banskej Bystrice. Patr� medzi vz�cne barokov� organy. Poch�dza z roku 1764, nem� ped�ly a m� len 6 registrov. Kazate��a, olt�r a organ s� barokov�ho �t�lu a poch�dzaj� z konca 18. storo�ia. V kostole sa nach�dzaj� prvky �kandin�vskej architekt�ry, ktor� charakterizuj� st�poradia na ch�roch a pod ch�rmi, zdoben� j�nskym ornamentom a pr�stre�ky pri vstupe do kostola. Ako sa dostali prvky �kandin�vskej architekt�ry do kostola, nie je zn�me. Okrem prvkov zahrani�nej architekt�ry sa nach�dzaj� v kostole aj prvky dom�cej �udovej tvorby, ktor� charakterizuj� lipov� listy pod reli�fmi ch�rov. Jedine�n� je aj amfiteatr�lne usporiadanie lav�c na ch�roch, t�m kostol naber� na kapacite. Celkov� kapacita kostola je 1100 miest na sedenie. Do kostola vedie 5 vchodov, ktor� s� postaven� oproti sebe. Po celom obvode kostola je rozmiestnen�ch 30 okien. Strecha kostola je �ind�ov�, na troch stran�ch sa nach�dzaj� umiestnen� dubov� kr�e, len nad jedn�m vstupom je umiestnen� koh�t, symbol kres�anskej bdelosti. V interi�ri kostola sa nach�dza aj vz�cny triptych p�vodn�ho olt�rneho obrazu, ktor� sa pou��val pri bohoslu�b�ch v n�hradn�ch priestoroch. Ne�alek� zvonica s podobnou architekt�rou je rovnako star� ako kostol. V tom istom �ase vysadili aj lipy, ktor� s� dodnes na n�dvor� kostola. V kostole p�sobili v�znamn� dejatelia na�ich n�rodn�ch dej�n, ako J�n Simonides, Jozef Melcer, August Horislav Kr�m�ry. V Hronseku bolo po�ehnan� man�elstvo Andreja Sl�dkovi�a s�Ant�niou J�liou Sekovi�ovou d�a 15.9.1847. Kostol a zvonica je n�rodn� kult�rna pamiatka, ktor� bola 7.j�la 2008 v�kanadskom Quebecu zap�san� do Zoznamu svetov�ho kult�rneho a pr�rodn�ho dedi�stva UNESCO v�r�mci projektu �Dreven� kostoly v�slovenskej �asti Karpatskej horskej oblasti� . V�r�mci projektu �Obnovme si svoj dom� bola v�roku 2008 poskytnut� dot�cia z�MK SR na ochranu drevn�ch prvkov kostola a zvonice proti drevokazn�mu hmyzu a na re�taurovanie mobili�ru. I v�tomto roku chceme pokra�ova� v��dr�be a re�taurovan�, aby sme zachovali jedine�nos� t�chto zauj�mav�ch stavieb pre bud�ce gener�cie. ZDROJ: obec Hrosnek, Text: �elm�ra Slancov�

Kostol sv. Martina v obci �er�n
�er�n je zn�my umelecko-historick�m skvostom, ktor� �aleko prevy�uje celoslovensk� v�znam. Je to kostol sv. Martina, ktor� sa nach�dza na vyv��enom mieste nad �er�nom. Spolu so zvonicou a obrann�m kamenn�m m�rom so strie��ami vytv�ra jedine�n� siluetu po pr�stupovej ceste od Zvolena, z�aleka vidite�n�. Kostol sv. Martina poch�dza zo za�iatku 14. storo�ia a je postaven� v gotickom slohu. Pravdepodobne ho dal postavi� Pavel de K�rt�s okolo roku 1315. Upravovan� bol v 15., 17. a 18. storo��. Je dlh� 47 m, �irok� 24 m, vysok� 21 m. Gotick� architekt�ra objektu sa zachovala, v niektor�ch pr�padoch aj s detailami v plnom rozsahu. Hodnotu objektu zn�sobuj� zn�me gotick� n�stenn� ma�by a ma�ovan� ranorenesan�n� dreven� strop lode. Samotn� architekt�ra a stredovek� fresky s� predmetom neust�leho umeleck�ho a vedeck�ho z�ujmu zo strany kunsthistorikov a re�taur�torov. Je to jednolo�ov� priestor so �tvorcov�m presbyt�riom a pri�ahlou, skoro �tvorcovou sakristiou. Lo� m� ma�ovan� dreven� strop zo 16. storo�ia. Kostol je bez ve�e (zvonica je postaven� ved�a kostola samostatne), bez oporn�ch pilierov a je opevnen� kamenn�m obrann�m m�rom so strie��ami. Hlavn� olt�r sv. Martina (rokokov�) je z roku 1744. Predstavuje polychr�movan� drevorezbu a olejoma�bu na pl�tne. K umelecko-historick�m pamiatkam patr� aj neskorobarokov� kazate�nica z druhej polovice 18. storo�ia, polychr�movan� drevorezba. Interi�r kostola je vyzdoben� n�stenn�mi ma�bami. Maliarske umenie v 14. a 15. storo�� patrilo popri rezb�rstve k najroz��renej�iemu umeniu. Ma�by z tohto obdobia s� ma�ovan� plo�ne, ale p�sobia monument�lnos�ou, a stret�vame sa u nich s vplyvom ju�n�m, z�padn�m alebo byzantsk�m. Pod�a rozboru n�stenn�ch malieb v kostole sv. Martina, mo�no v�zdobu kostola z h�adiska v�vojov�ho zaradenia ur�i� do troch �asov�ch et�p. O vysokej umelecko-historickej hodnote kostola sv. Martina sved�� i fakt, �e v s�lade so z�konom �. 7 SNR z roku 1958 bolo do �t�tneho zoznamu hnute�n�ch kult�rnych pamiatok zap�san�ch 12 pamiatkovo chr�nen�ch predmetov. ZDROJ: �er�n. 1994. Doc. Ing. Zita Janotkov�, Csc. ISBN 80-967205-1-1.

viac >>

prehliadky mesta

Hist�ria mesta Bansk� Bystrica
Bansk� Bystrica � srdce stredn�ho Slovenska � le�� vo Zvolenskej kotline, v �dol� rieky Hron medzi Kremnick�mi a Starohorsk�mi vrchmi a Po�anou. Prvou p�somnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovn�k Belo IV. ude�uje mestu mestsk� pr�va a povo�uje �a�i� drah� kovy. V 2. pol. 13. st. vznik� na n�vr�� v severnej �asti mesta pravdepodobne najstar�ia kamenn� stavba p�vodne rom�nskeho farsk�ho Nemeck�ho kostola. Po�as 15. st. sa mestsk� akropola s farsk�m kostolom postupne rozrast� a men� sa na opevnen� komplex mestsk�ho hradu s gotick�m Matejov�m domom, Slovensk�m kostolom a hradnou ve�ou so vstupn�m barbakanom. V tomto obdob� doch�dza k najv��ej prosperite mesta, ktor� kulminuje v r. 1495 zalo�en�m Thurzovsko-fuggerovskej spolo�nosti. Tento banskobystrick� mediarsky podnik so svoj�m obrovsk�m komplexom spracovate�sk�ch z�vodov, dobre premyslenou organiz�ciou v�roby, hustou sie�ou skladov a podvojn�m ��tovn�ctvom patril k najv��m a najmodernej��m ranokapitalistick�m podnikom svojho druhu v Eur�pskom ban�ctve a hutn�ctve. Mesto nadob�da eur�psky v�znam nielen v obchodnom a hospod�rskom, ale aj kult�rno-spolo�enskom meradle. �rove� neskorogotick�ho umenia je porovnate�n� s najv�znamnej��mi umeleck�mi centrami strednej Eur�py ako s� Krakov a Viede�. Rast�ca prosperita mesta sa okrem in�ho i v ok�zalosti prepychov�ch domov na n�mest�. V �ase stavovsk�ch povstan� je v r. 1620 zvolen� Gabriel Bethlen za uhorsk�ho kr�a. Toto storo�ie sa v meste nesie v znamen� pr�chodu r�du jezuitov, ktor� na mieste prv�ho domu na n�mest�, tzv. Oberhausu stavaj� kostol sv. Franti�ka Xaversk�ho. Napriek �padku ban�ctva si kult�ra a �kolstvo udr�iavaj� vysok� �rove�. Na ev. a v. gymn�ziu p�sob� jedna z najv��ch osobnost� vtedaj�ieho Uhorska � Matej Bel. R. 1761 patr� k najsmutnej��m medzn�kom v dejin�ch mesta. Obrovsk� po�iar, ktor� patril v tej dobe k najv��m v Eur�pe zni�il viac ako 200 domov. Obe�ou po�iaru sa stali aj najcennej�ie �asti mestsk�ho hradu. Tu ohe� roztavil zvony a mestsk� pokladnicu, zni�il bohat� zariadenie interi�ru farsk�ho kostola. Samotn� kostol zostal po zr�ten� strechy a klenby v stave, ktor� si vy�iadal radik�lnu prestavbu. Do novodob�ch dej�n Slovenska sa mesto zap�salo 29. augusta 1944, ke� tu bolo vyhl�sen� Slovensk� n�rodn� povstanie - ozbrojen� odpor proti fa�istickej okup�cii. Po osloboden� mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Bansk� Bystrica stala jedn�m z troch hospod�rsko-spr�vnych centier Slovenska. Historick� jadro mesta bolo v roku 1955 vyhl�sen� za mestsk� pamiatkov� rezerv�ciu. Po zru�en� krajov sa mesto r�chlo prisp�sobilo nov�m �zemno-administrat�vnym pomerom a za�alo stava� na bankovn�ctve, �kolstve a turistike. Zalo�en�m Univerzity Mateja Bela 1. j�la 1992 sa Bansk� Bystrica stala jedn�m z centier vysoko�kolsk�ho vzdel�vania na Slovensku. V s��asnosti je Bansk� Bystrica s viac ako 85 000 obyvate�mi hospod�rskym, administrat�vnym a kult�rnym centrom stredn�ho Slovenska a s�dlom Banskobystrick�ho samospr�vneho kraja. Obnoven� historick� centrum, nov� modern� v�stavba a kr�sna okolit� pr�roda pon�kaj�ca �irok� mo�nosti pre �port, turistiku a rekre�ciu poz�vaj� n�v�tevn�kov k ich prehliadke a s� nevy�erpate�nou studnicou ich spozn�vania.

viac >>

Burza

K�pim star�iu elektrick� gitaru aj nefunk�n�. Tel. 0905 472 576.

Pred�m o�ovsk� KROJ, kompletn� aj s doplnkami a krpcami. Mu�sk� kroj na v��ku 176- 180 = 1100 Eur �ensk� kroj na v��ku 165- 170 = 1000 Eur. tel.0911956605

Pred�m staro�itn� pian�no v dobrom stave, pou��vane, naladen�. Cena dohodou. t.�.: 0910998425

viac >>

Partneri

Home

Podujatia

Kult�rne podujatia

Novinky

�portov� podujatia

Spolo�ensk� podujatia

Tipy na vo�n� �as

moja Bystrica >

Kam v meste >

Katal�g firiem

h�ada�: Prihl�senie/Probl�my s prihl�sen�m?