Kam v meste - Kam v meste | moja Bystrica
 
moja Bystrica - informačný portál, zoznam firiem
Kam v meste v Banskej Bystrici - magazín moja Bystrica
hľadať: 

tipy na výlety
Mičinské travertíny
Chránený prírodný výtvor sa nachádza medzi obcami Dolná Mičiná a Čerín, vľavo od štátnej cesty do Čerína, na poľnohospodárskom fonde o rozlohe 3,83 ha. Podľa geomorfologického členenia Slovenska patrí územie Mičinských travertínov do celku Zvolenská kotlina a podcelku Zvolenská pahorkatina. Z prírodného hľadiska predstavuje územie pomerne zachovalý prirodzený, pramenný systém minerálnych vôd, v dôsledku ich pramenenia vzniklo viac travertínových kôp. Napriek tomu, že prevažná časť Mičinských travertínov (3,71 ha) je v katastri obce Čerín, doteraz je zaužívaný a v odbornej literatúre tradovaný, názov Mičinské travertíny. Travertíny sú viazané na vývery studených minerálnych vôd typu hydro-uhličito-vápenato-magnéziových vôd. Vyzrážaním minerálnych látok z vôd vznikali pramenitové útvary, vytvárajúce svahový masív, vo väčšej časti pokrytý svahovými hlinami. V dôsledku vyššieho obsahu minerálnych substancií v toku usadzujú sa z neho pramenity až penovce, vytvárajúce kaskádu miniatúrnych terás s jazierkami a drobnými vodopádikmi. V živej časti ložiska bolo zaregistrovaných 28 kôp, z toho 17 fosílnych až subfosílnych a 11 recentných až subrecentných. Vznikajú však aj pramene nové. Typickým javom týchto kôp sú krátery. Štyri krátery patria k studňovému typu, jeden je kotlovitý, jeden miskovitý a 8 má špecifický mičinský typ. Kultúrno-vedecký význam travertínových ložísk je značný, pritom ich počet na Slovensku je veľmi obmedzený. V súčasnosti Mičinské travertíny predstavujú činnosťou človeka najmenej narušenú lokalitu tohto typu. Navyše pre svoju ľahkú dostupnosť, unikátne prírodné hodnoty a atraktivity sú vhodné ako exkurzno-náučný objekt. ZDROJ: Čerín. 1994. Doc. Ing. Zita Janotková, Csc. ISBN 80-967205-1-1. Ilustračné foto: www.hiking.sk
Sebedín-Bečov
Spojená obec Sebedín-Bečov je skupinová cestná obec. Nachádza sa v južnej časti Zvolenskej kotliny v údolí potoka Zolná. Časť Sebedín leží v nadmorskej výške 365 m a časť Bečov vo výške 386 m n. m. Najnižšie miesto v údolí, kde potok Zolná opúšťa chotár je 345 m n. m. Územie chotára tvorí prevažne odlesnený členitý pahorkatinný povrch so svahmi mierneho sklonu. Až 80 % povrchu je poľnohospodárska pôda. Chotár obce Sebedín-Bečov patrí do oblasti západokarpatskej flóry. Rozšírili sa tu teplomilné i chladnejšie horské druhy. V nižších polohách prevládajú listnaté porasty, ako je dub zimný, letný i cerový, hrab obyčajný breza bradavičnatá, lipa malolistá, javor mliečny, javor horský, javor poľný, jarabina... Priemerný vek stromových porastov v lesoch je cca 150 rokov. V neďalekej hore Diel v zolnianskom chotári sa nachádza zvláštny úkaz metamorfózy či chiméry hraba obyčajného, ktorého konáriky na obvode koruny majú nielen plne vyvinuté hrabové listy, ale aj listy metamorfované, ktoré sa svojím okrajom veľmi podobajú dubovým listom. Je to ojedinelý úkaz v prírode. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku udáva, že prvý historický údaj z r. 1406 obec uvádza pod menom Zebenyn, r. 1424 Zebenyn, r. 1786 Sebedín, maďarsky Szebedény. V skutočnosti obec je známa už r. 1351, keď sa potomkovia Magistra Pavla Madádha delia o veľké územie, ktoré patrilo Čerínu a vzniklil samostatné osady: Čerín, Čačín, Hrochoť, Sebedín, Lukavica a Dúbravica. V oboch častiach obce sa nachádzajú zvonice. V časti Bečov je zvonica z druhej polovice 18. st. barokového typu. Bola viackrát upravovaná. Je to jednoduchá stavba štvorcového pôdorysu s cibuľovitou strechou. Má dva zvony z r. 1889 a 1929. Na južnej strane boli slnenčné hodiny. V Sebedíne prvý zvon zakúpili v r. 1640. V roku 1901 zakúpili dva zvony - 379 kg a 183 kg. Zdola Bečova sa nachádza budova starého mlyna na vodný pohon. Do 2. svetovej vojny bola pri mlyne aj píla taktiež na vodný pohon. ZDROJ: obec Sebedín-Bečov. 1996. Autor publikácie: Doc. PhDr. Ján Halaj, CSc. Ilustračné foto: www.e-obce.sk, autor: Ing. Dušan Hanes
Tajov
Tajov pravdepodobne vznikol ešte pred 15. storočím ako majetok Radvanskovcov. V rokoch 1496-1500 v Tajove postavili Thurzovci dve huty: v jednej sa cedila a v druhej rafinovala meď. Vyčistená meď sa vozila cez Sliezko do Bratislavy alebo cez Krupinu do Viedne. Kultúrne pamiatky V zozname kultúrnych pamiatok je evidovaný kostol sv. Jána Krstiteľa, rodný dom Jozefa Gregora - Tajovského (prozaik a dramatik) a rodný dom reverenda Jozefa Murgaša (vynálezca bezdrôtovej telegrafie a maliar) vo Farebnom. V obci sa nachádzajú aj objekty ľudovej architektúry: Dom č. 119 - Z gangu, Dom č. 128 - Na hostinci, Dom č. 141 - od Môcov. V záhrade pred budovou bývalej školy stojí tis, ktorý je chráneným stromom. Jeho vek je okolo 90 rokov, výška 12 m, koruna 8 m a obvod kmeňa má 158 cm. Chráneným prírodným útvarom v Kopaniciach je KOPA, na ktorej je postavený obecný vodojem (1929). Voda, ktorá z neho vyteká modeluje vápencovú skalu a vytvára tuf. Na cintoríne je náhrobný pamätník, postavený nad hrobom Jozefa Gregora - Tajovského, v ňom je uložená aj urna s popolom jeho manželky Hany Gregorovej, ktorá zomrela pri dcére v Prahe, ale kázala sa priniesť k mužovi do Tajova. V Pamätnom dome Jozefa Gregora Tajovského je vzácny náhrobný kameň rodičov Tajovského, ktorý 20 rokov pred smrťou vykresal otec Jozefa Gregora - Tajovského. Tajov je hrdý na to, že z jeho lona vyšli osobnosti, ktorých mená sú známe v národe i vo svete.
Vodný hrad Hronsek
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1250, kedy kráľ Béla IV. odmenil za verné služby Raduna a daroval mu časť majetku. Donačná listina z 1.augusta 1250 je prvou správou o území dnešného Hronseka. Obec Hronsek leží medzi Banskou Bystricou a Zvolenom na ľavom brehu rieky Hron. Je hraničnou obcou medzi týmito dvomi okresmi s najnižšou nadmorskou výškou 304 m. Jej obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom. Pracovali na panskom majetku, ktoré patrilo vlastníkom dvoch kaštieľov. Prevažnú časť majetku vlastnili Géczyovci a patril im aj goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 , t.z. “Vodný hrad“. Neskôr tento hrad vlastnili šľachtické rody Soosovci de Poltár, Battikovci z Vlkanovej, Schmideghovci, Róthovci z Kráľovej a keď sa dedička róthovského majetku Johanna vydala za grófa Jozefa Telekyho de Szék, prešiel majetok na rod Telekyovcov. Potom čo sa vystriedalo viac vlastníkov dostal sa Vodný hrad do správy pamiatkového úradu. Stavba začala chátrať od čias, ako ho opustili v roku 1978 poslední vlastníci: rodina Pršancová, Čiamporová a Halajová. Pivnice tohoto kaštieľa súžili kedysi ako väzenie, neskôr za čias Rákocziho povstania na razenie mincí (1704). Poslední majitelia priestory pivníc používali na uskladňovanie potravín z dôvodu, že boli suché. Aj napriek výskytu vody v priekope (pri povodni) nenasiakli vodou. Stavba bola kedysi obohnaná vodnou priekopu s padacím mostom. Slúžila v minulosti ako ochrana pred Turkami. Dediční páni Geczyovci mali dcéru Juliannu, ktorá sa vydala za kuruckého kapitána Korponayho a bola za špionáž vo Viedni popravená. Mór Jókay postavu Julianny opísal v známom románe „Levočská biela pani“. Potom Vodný hrad vlastnili viacerí majitelia. Každý majiteľ si stavbu prispôsoboval svojim požiadavkám. V bašty, ktoré kedysi plnili obranú funkciu, premenili na hospodárske objekty a dokonca južná bašta slúžila aj ako obydlie pre chudobnejšiu rodinu. V hlavnej časti stavby reštaurátori objavili pod omietkami fresky, ktoré zdobili steny niekdajších reprezentatívnych miestností. Vodný hrad v súčasnosti patrí spoločnosti „Vodný hrad, s.r.o. Banská Bystrica, ktorá začala s jeho rekonštrukciou v snahe dať kaštieľ do pôvodného stavu. Je len potešiteľné, že noví majitelia, ktorí kúpili stavbu od pamiatkového úradu ako ruinu, ju opravujú tak, že sa stáva dominantou obce. Za zmienku o Vodnom Hrade stojí, že od roku 1690 do doby postavenia dreveného artikulárneho kostola slúžil tiež na vykonávanie evanjelických služieb Božích, ktoré tu vykonával prvý farár Ján Simonides (1690-1695), martýr, galejník. Narodila som sa v Hronseku. Môj otec rád spomínal, ako sa mládež zabávala "na granárii" v najvyššej miestnosti vodného hradu. Tu hrávali divadlá a robili zábavy. Nečudo, že za tie roky sa kamenným schodom sa od toľkých nôh obrúsili hrany. Keď som sa v detstve v týchto miestach pohybovala, musela som dávať pozor, aby som na schodoch nespadla. °°°°°°°°°°°°°°°°°° Okrem tohoto kaštieľa sú v obci i iné významné historické pamiatky. Mladší renesančno-barokový kaštieľ z rok 1775, ktorý vystriedal rôznych majiteľov. V súčasnosti je obecným majetkom a donedávna v ňom sídlila základná a materská škola, ktorá bola v roku 2005 zrušená. °°°°°°°°°°°°°°°°°° Neďaleko týchto pamiatok stojí drevený artikulárny kostol a zvonica z roku 1726, ktoré sú od 7.júla 2008 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Tieto pamiatky sú veľkým lákadlom pre turistov nielen domácich ale predovšetkým zahraničných – z celého sveta, ktorí navštevujú Hronsek najmä v letnom období. Zdroj: Obec Hronsek, Text: Želmíra Slancová
prehliadky mesta
História mesta Banská Bystrica
Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska – leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. Prvou písomnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovník Belo IV. udeľuje mestu mestské práva a povoľuje ťažiť drahé kovy. V 2. pol. 13. st. vzniká na návrší v severnej časti mesta pravdepodobne najstaršia kamenná stavba pôvodne románskeho farského Nemeckého kostola. Počas 15. st. sa mestská akropola s farským kostolom postupne rozrastá a mení sa na opevnený komplex mestského hradu s gotickým Matejovým domom, Slovenským kostolom a hradnou vežou so vstupným barbakanom. V tomto období dochádza k najväčšej prosperite mesta, ktorá kulminuje v r. 1495 založením Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu v Európskom baníctve a hutníctve. Mesto nadobúda európsky význam nielen v obchodnom a hospodárskom, ale aj kultúrno-spoločenskom meradle. Úroveň neskorogotického umenia je porovnateľná s najvýznamnejšími umeleckými centrami strednej Európy ako sú Krakov a Viedeň. Rastúca prosperita mesta sa okrem iného i v okázalosti prepychových domov na námestí. V čase stavovských povstaní je v r. 1620 zvolený Gabriel Bethlen za uhorského kráľa. Toto storočie sa v meste nesie v znamení príchodu rádu jezuitov, ktorí na mieste prvého domu na námestí, tzv. Oberhausu stavajú kostol sv. Františka Xaverského. Napriek úpadku baníctva si kultúra a školstvo udržiavajú vysokú úroveň. Na ev. a v. gymnáziu pôsobí jedna z najväčších osobností vtedajšieho Uhorska – Matej Bel. R. 1761 patrí k najsmutnejším medzníkom v dejinách mesta. Obrovský požiar, ktorý patril v tej dobe k najväčším v Európe zničil viac ako 200 domov. Obeťou požiaru sa stali aj najcennejšie časti mestského hradu. Tu oheň roztavil zvony a mestskú pokladnicu, zničil bohaté zariadenie interiéru farského kostola. Samotný kostol zostal po zrútení strechy a klenby v stave, ktorý si vyžiadal radikálnu prestavbu. Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V súčasnosti je Banská Bystrica s viac ako 85 000 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja. Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.
Burza
Kúpim staršiu elektrickú gitaru aj nefunkčnú. Tel. 0905 472 576.
Predám očovský KROJ, kompletný aj s doplnkami a krpcami. Mužský kroj na výšku 176- 180 = 1100 Eur Ženský kroj na výšku 165- 170 = 1000 Eur. tel.0911956605
Predám starožitné pianíno v dobrom stave, používane, naladené. Cena dohodou. t.č.: 0910998425
Partneri
Mesto Banská Bystrica
Cinemax
hc05Volejbalový klub Milanotrade
BASKET BBFK Jupie
duklaBábkové divadlo na razcestí
Štátna opera Banská BystricaStredoslovenské múzeum
spodinasos
sos
 
Katalóg firiem