Kam v meste - Kam v meste | moja Bystrica
 
moja Bystrica - informačný portál, zoznam firiem
Kam v meste v Banskej Bystrici - magazín moja Bystrica
hľadať: 

tipy na výlety
Kaštieľ v Dolnej Mičinej
Silueta kaštieľa už zďaleka budí záujem návštevníkov údolia, ktorí prechádzajú cestou Banská Bystrica - Horná Mičiná - Sliač. Kaštieľ sa nachádza na miernom návrší nad obcou Dolná Mičiná, v peknom, prírodne členenom teréne. Vytvára pôsobivú a monumentálnu dominantu celému svojmu okoliu. Pozoruhodný je svojou polohou z fortifikačného hľadiska. Areál kaštieľa nie je ohraničený, najbližšie okolie tvorí zeleň a stromy. Historické zmienky o dejinách obce, jej majiteľoch ako aj o kaštieli, sú veľmi chudobné a prakticky sa zužujú len na stručné záznamy v súpisových materiáloch SUPSOP. Podľa viacerých zdrojov sa vznik kaštieľa datuje od druhej polovice 16. storočia. Môžeme ho teda považovať za typický príklad neskororenesančnej fortifikačnej stavby. Jestvujúce archívne správy sa viažu vo všeobecnosti na majetky Benickovcov v okolí Mičinej, priame archívne správy ku kaštieľu v Dolnej Mičinej sa nenachádzajú. Aké boli osudy kaštieľa pred rokom 1667 nie je známe, možno len predpokladať, že pod vplyvom udalostí (vpád Turkov na Dolnú Mičinú 25. júna 1590, koncom októbra 1599 prinajmenšom do roku 1657) bol kaštieľ dlhšiu dobu neobývaný a spustnutý, čo dalo základ k veľkej prestavbe a úprave krátko na to, v roku 1667. Datovaním tejto prestavby je označený vstupný portál ako aj kartuš, ktorá je sekundárne osadená nad barokovým vstupom do suterénu. Obnovu kaštieľa financoval Tomáš Benický z Mičinej zo svojou manželkou Katarínou Merwaldovou a podľa zvyklostí svojej doby označil v nápisovej tabuli prestavbu za novostavbu od základov. Táto neskororenesančná úprava znamenala prestavbu staršej zničenej pevnosti na pohodlné feudálne sídlo s rezprezentačnými klenutými miestnosťami, doplnenými bohatými štukovými detailami a kamennými erbami, ktoré niesli mená majiteľov. Navonok kaštieľ ostával ešte stále pevnosťou s kamennými bosovaným portálom a padacím mostom, kľúčovými strielňami a malými oknami v nižších podlažiach. Tento typ kaštieľa s priečelnou ochodzou vklinenou medzi okrúhle nárožné bašty vytvára prechodný typ medzi starými hradnými kaštieľmi a neskoršími kúriami. V súčasnosti je kaštieľ v súkromnom vlastníctve a VSTUP JE ZAKÁZANÝ!
Kostol sv. Martina v obci Čerín
Čerín je známy umelecko-historickým skvostom, ktorý ďaleko prevyšuje celoslovenský význam. Je to kostol sv. Martina, ktorý sa nachádza na vyvýšenom mieste nad Čerínom. Spolu so zvonicou a obranným kamenným múrom so strieľňami vytvára jedinečnú siluetu po prístupovej ceste od Zvolena, zďaleka viditeľnú. Kostol sv. Martina pochádza zo začiatku 14. storočia a je postavený v gotickom slohu. Pravdepodobne ho dal postaviť Pavel de Körtös okolo roku 1315. Upravovaný bol v 15., 17. a 18. storočí. Je dlhý 47 m, široký 24 m, vysoký 21 m. Gotická architektúra objektu sa zachovala, v niektorých prípadoch aj s detailami v plnom rozsahu. Hodnotu objektu znásobujú známe gotické nástenné maľby a maľovaný ranorenesančný drevený strop lode. Samotná architektúra a stredoveké fresky sú predmetom neustáleho umeleckého a vedeckého záujmu zo strany kunsthistorikov a reštaurátorov. Je to jednoloďový priestor so štvorcovým presbytériom a priľahlou, skoro štvorcovou sakristiou. Loď má maľovaný drevený strop zo 16. storočia. Kostol je bez veže (zvonica je postavená vedľa kostola samostatne), bez oporných pilierov a je opevnený kamenným obranným múrom so strieľňami. Hlavný oltár sv. Martina (rokokový) je z roku 1744. Predstavuje polychrómovanú drevorezbu a olejomaľbu na plátne. K umelecko-historickým pamiatkam patrí aj neskorobaroková kazateľnica z druhej polovice 18. storočia, polychrómovaná drevorezba. Interiér kostola je vyzdobený nástennými maľbami. Maliarske umenie v 14. a 15. storočí patrilo popri rezbárstve k najrozšírenejšiemu umeniu. Maľby z tohto obdobia sú maľované plošne, ale pôsobia monumentálnosťou, a stretávame sa u nich s vplyvom južným, západným alebo byzantským. Podľa rozboru nástenných malieb v kostole sv. Martina, možno výzdobu kostola z hľadiska vývojového zaradenia určiť do troch časových etáp. O vysokej umelecko-historickej hodnote kostola sv. Martina svedčí i fakt, že v súlade so zákonom č. 7 SNR z roku 1958 bolo do štátneho zoznamu hnuteľných kultúrnych pamiatok zapísaných 12 pamiatkovo chránených predmetov. ZDROJ: Čerín. 1994. Doc. Ing. Zita Janotková, Csc. ISBN 80-967205-1-1.
Hrad Ľupča
Ľupčiansky hrad stojí nad obcou Slovenská Ľupča. Je najvyššie položenou hradnou stavbou na Pohroní. Bol postavený na severnej strane pomerne úzkej kotliny rieky Hron, uzavretej z južnej strany svahmi Slovenského Rudohoria a zo severnej strany svahmi Nízkych Tatier. V roku 1255 sa spomína v súvislosti s výsadnou listinou pre mesto Banská Bystrica, ktorú udelil uhorský panovník Belo IV. Na Ľupčianskom hrade. Najstaršia časť hradu bola postavená na osamelom skalnom brale, na jednom z posledných výbežkov Nízkych Tatier, oddelenom údoliami dvoch potokov. Hradný kopec má pomerne prudko klesajúce svahy, len na severovýchode sa pripája plytkým sedlom na vyššie polohy Nízkych Tatier. Najstaršia časť hradného areálu má oválny pôdorys orientovaný na východ-západ, čím rešpektuje tvar skalného masívu. Ide pôvodne o gotický hrad so zachovanými detailami a s otvorenými múrmi, ktoré sa na severe a juhu viacnásobne lomia. Vzhľadom na rozdielnu výšku terénu (dvora a okolia hradu) sa obytné miestnosti stavali len do paláca a horného nádvoria. V období vzniku hradnej stavby v prvej polovici 13. Storočia bola v severovýchodnej časti vybudovaná palácová stavba, z ktorej sa do súčasnosti zachovali len miestnosti prvého suterénu: tri izby s valenou klenbou s lunetami a hradné opevnenie, sčasti položené na zasekanom kamennom podloží. Na hornom nádvorí je štvorcová vežovitá stavba (donjon), dnes so zachovanými dvoma podlažiami a suterénom. K prvej rozsiahlejšej prestavbe hradu dochádza za vlády uhorského panovníka Mateja Huňadyho v 15. Storočí, kedy sa vybudoval obranný systém a zohľadnili sa požiadavky vzrastajúceho luxusu bývania. V roku 1531 po obsadení hradu Krištofom Thurnom dochádza k ďalším prestavbám hradu, zameraným na zlepšenie opevnenia s dôrazom na obranu proti strelným zbraniam. Opevňuje sa vysunutou mohutnou baštou vo východnej časti hradu, kde sú umiestnené delá a vybudoval sa barbakan pred vstupom, čím sa zamedzilo priamemu útoku na bránu hradu. Túto prestavbu datuje aj nápis nad portálom druhej padacej brány: REGINA MÁRIA 1531. Koncom 16. Storočia hrad sčasti prestavuje Pavol Rubigal, ktorý dáva k juhozápadnej časti hradného múru pristaviť mohutnú štvorcovú vežu. V roku 1605 na hrad zaútočili bočkajovský vojaci. Spomienka na túto udalosť je vystavená do kamennej dosky, ktorá je vmurovaná do vstupnej časti horného hradu, vybudovaného už Gašparom Tribelom začiatkom 17. Storočia, keď dal vybudovať aj dolné nádvorie, ktoré vytvoril zasekaním do kamenného podložia svahu hradného kopca v smere prístupovej komunikácie. Toto nádvorie dal opevniť obvodnou hradbou a tromi nárožnými baštami. Vstup situoval do severovýchodného nárožia hradu vstupnou vežou. Po požiari v polovici 19. storočia prebiehajú posledné stavebné úpravy a vzniká negotická prestavba na dolnom nádvorí. Do novovzniknutých priestorov je umiestnený štátny sirotinec a škola (Gizelin dom). Význam hradu pomaly upadá a stáva sa hospodárskou budovou v držbe štátu. ZDROJ: Hrad Ľupča. Autor textu: Peter Mosný. 2001. Ilustračné foto: www.cestovanie.sk
Mičinské travertíny
Chránený prírodný výtvor sa nachádza medzi obcami Dolná Mičiná a Čerín, vľavo od štátnej cesty do Čerína, na poľnohospodárskom fonde o rozlohe 3,83 ha. Podľa geomorfologického členenia Slovenska patrí územie Mičinských travertínov do celku Zvolenská kotlina a podcelku Zvolenská pahorkatina. Z prírodného hľadiska predstavuje územie pomerne zachovalý prirodzený, pramenný systém minerálnych vôd, v dôsledku ich pramenenia vzniklo viac travertínových kôp. Napriek tomu, že prevažná časť Mičinských travertínov (3,71 ha) je v katastri obce Čerín, doteraz je zaužívaný a v odbornej literatúre tradovaný, názov Mičinské travertíny. Travertíny sú viazané na vývery studených minerálnych vôd typu hydro-uhličito-vápenato-magnéziových vôd. Vyzrážaním minerálnych látok z vôd vznikali pramenitové útvary, vytvárajúce svahový masív, vo väčšej časti pokrytý svahovými hlinami. V dôsledku vyššieho obsahu minerálnych substancií v toku usadzujú sa z neho pramenity až penovce, vytvárajúce kaskádu miniatúrnych terás s jazierkami a drobnými vodopádikmi. V živej časti ložiska bolo zaregistrovaných 28 kôp, z toho 17 fosílnych až subfosílnych a 11 recentných až subrecentných. Vznikajú však aj pramene nové. Typickým javom týchto kôp sú krátery. Štyri krátery patria k studňovému typu, jeden je kotlovitý, jeden miskovitý a 8 má špecifický mičinský typ. Kultúrno-vedecký význam travertínových ložísk je značný, pritom ich počet na Slovensku je veľmi obmedzený. V súčasnosti Mičinské travertíny predstavujú činnosťou človeka najmenej narušenú lokalitu tohto typu. Navyše pre svoju ľahkú dostupnosť, unikátne prírodné hodnoty a atraktivity sú vhodné ako exkurzno-náučný objekt. ZDROJ: Čerín. 1994. Doc. Ing. Zita Janotková, Csc. ISBN 80-967205-1-1. Ilustračné foto: www.hiking.sk
prehliadky mesta
História mesta Banská Bystrica
Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska – leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. Prvou písomnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovník Belo IV. udeľuje mestu mestské práva a povoľuje ťažiť drahé kovy. V 2. pol. 13. st. vzniká na návrší v severnej časti mesta pravdepodobne najstaršia kamenná stavba pôvodne románskeho farského Nemeckého kostola. Počas 15. st. sa mestská akropola s farským kostolom postupne rozrastá a mení sa na opevnený komplex mestského hradu s gotickým Matejovým domom, Slovenským kostolom a hradnou vežou so vstupným barbakanom. V tomto období dochádza k najväčšej prosperite mesta, ktorá kulminuje v r. 1495 založením Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu v Európskom baníctve a hutníctve. Mesto nadobúda európsky význam nielen v obchodnom a hospodárskom, ale aj kultúrno-spoločenskom meradle. Úroveň neskorogotického umenia je porovnateľná s najvýznamnejšími umeleckými centrami strednej Európy ako sú Krakov a Viedeň. Rastúca prosperita mesta sa okrem iného i v okázalosti prepychových domov na námestí. V čase stavovských povstaní je v r. 1620 zvolený Gabriel Bethlen za uhorského kráľa. Toto storočie sa v meste nesie v znamení príchodu rádu jezuitov, ktorí na mieste prvého domu na námestí, tzv. Oberhausu stavajú kostol sv. Františka Xaverského. Napriek úpadku baníctva si kultúra a školstvo udržiavajú vysokú úroveň. Na ev. a v. gymnáziu pôsobí jedna z najväčších osobností vtedajšieho Uhorska – Matej Bel. R. 1761 patrí k najsmutnejším medzníkom v dejinách mesta. Obrovský požiar, ktorý patril v tej dobe k najväčším v Európe zničil viac ako 200 domov. Obeťou požiaru sa stali aj najcennejšie časti mestského hradu. Tu oheň roztavil zvony a mestskú pokladnicu, zničil bohaté zariadenie interiéru farského kostola. Samotný kostol zostal po zrútení strechy a klenby v stave, ktorý si vyžiadal radikálnu prestavbu. Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V súčasnosti je Banská Bystrica s viac ako 85 000 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja. Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.
Burza
Kúpim staršiu elektrickú gitaru aj nefunkčnú. Tel. 0905 472 576.
Predám očovský KROJ, kompletný aj s doplnkami a krpcami. Mužský kroj na výšku 176- 180 = 1100 Eur Ženský kroj na výšku 165- 170 = 1000 Eur. tel.0911956605
Predám starožitné pianíno v dobrom stave, používane, naladené. Cena dohodou. t.č.: 0910998425
Partneri
Mesto Banská Bystrica
Cinemax
hc05Volejbalový klub Milanotrade
BASKET BBFK Jupie
duklaBábkové divadlo na razcestí
Štátna opera Banská BystricaStredoslovenské múzeum
spodinasos
sos
 
Katalóg firiem