Kam v meste

tipy na v�lety

Ka�tie� v Dolnej Mi�inej
Silueta ka�tie�a u� z�aleka bud� z�ujem n�v�tevn�kov �dolia, ktor� prech�dzaj� cestou Bansk� Bystrica - Horn� Mi�in� - Slia�. Ka�tie� sa nach�dza na miernom n�vr�� nad obcou Doln� Mi�in�, v peknom, pr�rodne �lenenom ter�ne. Vytv�ra p�sobiv� a monument�lnu dominantu cel�mu svojmu okoliu. Pozoruhodn� je svojou polohou z fortifika�n�ho h�adiska. Are�l ka�tie�a nie je ohrani�en�, najbli��ie okolie tvor� zele� a stromy. Historick� zmienky o dejin�ch obce, jej majite�och ako aj o ka�tieli, s� ve�mi chudobn� a prakticky sa zu�uj� len na stru�n� z�znamy v s�pisov�ch materi�loch SUPSOP. Pod�a viacer�ch zdrojov sa vznik ka�tie�a datuje od druhej polovice 16. storo�ia. M��eme ho teda pova�ova� za typick� pr�klad neskororenesan�nej fortifika�nej stavby. Jestvuj�ce arch�vne spr�vy sa via�u vo v�eobecnosti na majetky Benickovcov v okol� Mi�inej, priame arch�vne spr�vy ku ka�tie�u v Dolnej Mi�inej sa nenach�dzaj�. Ak� boli osudy ka�tie�a pred rokom 1667 nie je zn�me, mo�no len predpoklada�, �e pod vplyvom udalost� (vp�d Turkov na Doln� Mi�in� 25. j�na 1590, koncom okt�bra 1599 prinajmen�om do roku 1657) bol ka�tie� dlh�iu dobu neob�van� a spustnut�, �o dalo z�klad k ve�kej prestavbe a �prave kr�tko na to, v roku 1667. Datovan�m tejto prestavby je ozna�en� vstupn� port�l ako aj kartu�, ktor� je sekund�rne osaden� nad barokov�m vstupom do suter�nu. Obnovu ka�tie�a financoval Tom� Benick� z Mi�inej zo svojou man�elkou Katar�nou Merwaldovou a pod�a zvyklost� svojej doby ozna�il v n�pisovej tabuli prestavbu za novostavbu od z�kladov. T�to neskororenesan�n� �prava znamenala prestavbu star�ej zni�enej pevnosti na pohodln� feud�lne s�dlo s rezprezenta�n�mi klenut�mi miestnos�ami, doplnen�mi bohat�mi �tukov�mi detailami a kamenn�mi erbami, ktor� niesli men� majite�ov. Navonok ka�tie� ost�val e�te st�le pevnos�ou s kamenn�mi bosovan�m port�lom a padac�m mostom, k��ov�mi striel�ami a mal�mi oknami v ni��ch podla�iach. Tento typ ka�tie�a s prie�elnou ochodzou vklinenou medzi okr�hle n�ro�n� ba�ty vytv�ra prechodn� typ medzi star�mi hradn�mi ka�tie�mi a neskor��mi k�riami. V s��asnosti je ka�tie� v s�kromnom vlastn�ctve a VSTUP JE ZAK�ZAN�!

Kostol sv. Martina v obci �er�n
�er�n je zn�my umelecko-historick�m skvostom, ktor� �aleko prevy�uje celoslovensk� v�znam. Je to kostol sv. Martina, ktor� sa nach�dza na vyv��enom mieste nad �er�nom. Spolu so zvonicou a obrann�m kamenn�m m�rom so strie��ami vytv�ra jedine�n� siluetu po pr�stupovej ceste od Zvolena, z�aleka vidite�n�. Kostol sv. Martina poch�dza zo za�iatku 14. storo�ia a je postaven� v gotickom slohu. Pravdepodobne ho dal postavi� Pavel de K�rt�s okolo roku 1315. Upravovan� bol v 15., 17. a 18. storo��. Je dlh� 47 m, �irok� 24 m, vysok� 21 m. Gotick� architekt�ra objektu sa zachovala, v niektor�ch pr�padoch aj s detailami v plnom rozsahu. Hodnotu objektu zn�sobuj� zn�me gotick� n�stenn� ma�by a ma�ovan� ranorenesan�n� dreven� strop lode. Samotn� architekt�ra a stredovek� fresky s� predmetom neust�leho umeleck�ho a vedeck�ho z�ujmu zo strany kunsthistorikov a re�taur�torov. Je to jednolo�ov� priestor so �tvorcov�m presbyt�riom a pri�ahlou, skoro �tvorcovou sakristiou. Lo� m� ma�ovan� dreven� strop zo 16. storo�ia. Kostol je bez ve�e (zvonica je postaven� ved�a kostola samostatne), bez oporn�ch pilierov a je opevnen� kamenn�m obrann�m m�rom so strie��ami. Hlavn� olt�r sv. Martina (rokokov�) je z roku 1744. Predstavuje polychr�movan� drevorezbu a olejoma�bu na pl�tne. K umelecko-historick�m pamiatkam patr� aj neskorobarokov� kazate�nica z druhej polovice 18. storo�ia, polychr�movan� drevorezba. Interi�r kostola je vyzdoben� n�stenn�mi ma�bami. Maliarske umenie v 14. a 15. storo�� patrilo popri rezb�rstve k najroz��renej�iemu umeniu. Ma�by z tohto obdobia s� ma�ovan� plo�ne, ale p�sobia monument�lnos�ou, a stret�vame sa u nich s vplyvom ju�n�m, z�padn�m alebo byzantsk�m. Pod�a rozboru n�stenn�ch malieb v kostole sv. Martina, mo�no v�zdobu kostola z h�adiska v�vojov�ho zaradenia ur�i� do troch �asov�ch et�p. O vysokej umelecko-historickej hodnote kostola sv. Martina sved�� i fakt, �e v s�lade so z�konom �. 7 SNR z roku 1958 bolo do �t�tneho zoznamu hnute�n�ch kult�rnych pamiatok zap�san�ch 12 pamiatkovo chr�nen�ch predmetov. ZDROJ: �er�n. 1994. Doc. Ing. Zita Janotkov�, Csc. ISBN 80-967205-1-1.

Hrad �up�a
�up�iansky hrad stoj� nad obcou Slovensk� �up�a. Je najvy��ie polo�enou hradnou stavbou na Pohron�. Bol postaven� na severnej strane pomerne �zkej kotliny rieky Hron, uzavretej z�ju�nej strany svahmi Slovensk�ho Rudohoria a�zo severnej strany svahmi N�zkych Tatier. V�roku 1255 sa spom�na v�s�vislosti s�v�sadnou listinou pre mesto Bansk� Bystrica, ktor� udelil uhorsk� panovn�k Belo IV. Na �up�ianskom hrade. Najstar�ia �as� hradu bola postaven� na osamelom skalnom brale, na jednom z�posledn�ch v�be�kov N�zkych Tatier, oddelenom �doliami dvoch potokov. Hradn� kopec m� pomerne prudko klesaj�ce svahy, len na severov�chode sa prip�ja plytk�m sedlom na vy��ie polohy N�zkych Tatier. Najstar�ia �as� hradn�ho are�lu m� ov�lny p�dorys orientovan� na v�chod-z�pad, ��m re�pektuje tvar skaln�ho mas�vu. Ide p�vodne o�gotick� hrad so zachovan�mi detailami a�s�otvoren�mi m�rmi, ktor� sa na severe a�juhu viacn�sobne lomia. Vzh�adom na rozdielnu v��ku ter�nu (dvora a�okolia hradu) sa obytn� miestnosti stavali len do pal�ca a�horn�ho n�dvoria. V�obdob� vzniku hradnej stavby v�prvej polovici 13. Storo�ia bola v�severov�chodnej �asti vybudovan� pal�cov� stavba, z�ktorej sa do s��asnosti zachovali len miestnosti prv�ho suter�nu: tri izby s�valenou klenbou s�lunetami a�hradn� opevnenie, s�asti polo�en� na zasekanom kamennom podlo��. Na hornom n�dvor� je �tvorcov� ve�ovit� stavba (donjon), dnes so zachovan�mi dvoma podla�iami a�suter�nom. K�prvej rozsiahlej�ej prestavbe hradu doch�dza za vl�dy uhorsk�ho panovn�ka Mateja Hu�adyho v�15. Storo��, kedy sa vybudoval obrann� syst�m a�zoh�adnili sa po�iadavky vzrastaj�ceho luxusu b�vania. V�roku 1531 po obsaden� hradu Kri�tofom Thurnom doch�dza k��al��m prestavb�m hradu, zameran�m na zlep�enie opevnenia s�d�razom na obranu proti streln�m zbraniam. Opev�uje sa vysunutou mohutnou ba�tou vo v�chodnej �asti hradu, kde s� umiestnen� del� a�vybudoval sa barbakan pred vstupom, ��m sa zamedzilo priamemu �toku na br�nu hradu. T�to prestavbu datuje aj n�pis nad port�lom druhej padacej br�ny: REGINA M�RIA 1531. Koncom 16. Storo�ia hrad s�asti prestavuje Pavol Rubigal, ktor� d�va k�juhoz�padnej �asti hradn�ho m�ru pristavi� mohutn� �tvorcov� ve�u. V�roku 1605 na hrad za�to�ili bo�kajovsk� vojaci. Spomienka na t�to udalos� je vystaven� do kamennej dosky, ktor� je vmurovan� do vstupnej �asti horn�ho hradu, vybudovan�ho u� Ga�parom Tribelom za�iatkom 17. Storo�ia, ke� dal vybudova� aj doln� n�dvorie, ktor� vytvoril zasekan�m do kamenn�ho podlo�ia svahu hradn�ho kopca v�smere pr�stupovej komunik�cie. Toto n�dvorie dal opevni� obvodnou hradbou a�tromi n�ro�n�mi ba�tami. Vstup situoval do severov�chodn�ho n�ro�ia hradu vstupnou ve�ou. Po po�iari v�polovici 19. storo�ia prebiehaj� posledn� stavebn� �pravy a�vznik� negotick� prestavba na dolnom n�dvor�. Do novovzniknut�ch priestorov je umiestnen� �t�tny sirotinec a��kola (Gizelin dom). V�znam hradu pomaly upad� a�st�va sa hospod�rskou budovou v�dr�be �t�tu. ZDROJ: Hrad �up�a. Autor textu: Peter Mosn�. 2001. Ilustra�n� foto: www.cestovanie.sk

Mi�insk� travert�ny
Chr�nen� pr�rodn� v�tvor sa nach�dza medzi obcami Doln� Mi�in� a��er�n, v�avo od �t�tnej cesty do �er�na, na po�nohospod�rskom fonde o�rozlohe 3,83 ha. Pod�a geomorfologick�ho �lenenia Slovenska patr� �zemie Mi�insk�ch travert�nov do celku Zvolensk� kotlina a�podcelku Zvolensk� pahorkatina. Z�pr�rodn�ho h�adiska predstavuje �zemie pomerne zachoval� prirodzen�, pramenn� syst�m miner�lnych v�d, v�d�sledku ich pramenenia vzniklo viac travert�nov�ch k�p. Napriek tomu, �e preva�n� �as� Mi�insk�ch travert�nov (3,71 ha) je v�katastri obce �er�n, doteraz je zau��van� a�v�odbornej literat�re tradovan�, n�zov Mi�insk� travert�ny. Travert�ny s� viazan� na v�very studen�ch miner�lnych v�d typu hydro-uhli�ito-v�penato-magn�ziov�ch v�d. Vyzr�an�m miner�lnych l�tok z�v�d vznikali pramenitov� �tvary, vytv�raj�ce svahov� mas�v, vo v��ej �asti pokryt� svahov�mi hlinami. V�d�sledku vy��ieho obsahu miner�lnych substanci� v�toku usadzuj� sa z�neho pramenity a� penovce, vytv�raj�ce kask�du miniat�rnych ter�s s�jazierkami a�drobn�mi vodop�dikmi. V��ivej �asti lo�iska bolo zaregistrovan�ch 28 k�p, z�toho 17 fos�lnych a� subfos�lnych a�11 recentn�ch a� subrecentn�ch. Vznikaj� v�ak aj pramene nov�. Typick�m javom t�chto k�p s� kr�tery. �tyri kr�tery patria k�stud�ov�mu typu, jeden je kotlovit�, jeden miskovit� a�8 m� �pecifick� mi�insk� typ. Kult�rno-vedeck� v�znam travert�nov�ch lo��sk je zna�n�, pritom ich po�et na Slovensku je ve�mi obmedzen�. V�s��asnosti Mi�insk� travert�ny predstavuj� �innos�ou �loveka najmenej naru�en� lokalitu tohto typu. Navy�e pre svoju �ahk� dostupnos�, unik�tne pr�rodn� hodnoty a�atraktivity s� vhodn� ako exkurzno-n�u�n� objekt. ZDROJ: �er�n. 1994. Doc. Ing. Zita Janotkov�, Csc. ISBN 80-967205-1-1. Ilustra�n� foto: www.hiking.sk

viac >>

prehliadky mesta

Hist�ria mesta Bansk� Bystrica
Bansk� Bystrica � srdce stredn�ho Slovenska � le�� vo Zvolenskej kotline, v �dol� rieky Hron medzi Kremnick�mi a Starohorsk�mi vrchmi a Po�anou. Prvou p�somnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovn�k Belo IV. ude�uje mestu mestsk� pr�va a povo�uje �a�i� drah� kovy. V 2. pol. 13. st. vznik� na n�vr�� v severnej �asti mesta pravdepodobne najstar�ia kamenn� stavba p�vodne rom�nskeho farsk�ho Nemeck�ho kostola. Po�as 15. st. sa mestsk� akropola s farsk�m kostolom postupne rozrast� a men� sa na opevnen� komplex mestsk�ho hradu s gotick�m Matejov�m domom, Slovensk�m kostolom a hradnou ve�ou so vstupn�m barbakanom. V tomto obdob� doch�dza k najv��ej prosperite mesta, ktor� kulminuje v r. 1495 zalo�en�m Thurzovsko-fuggerovskej spolo�nosti. Tento banskobystrick� mediarsky podnik so svoj�m obrovsk�m komplexom spracovate�sk�ch z�vodov, dobre premyslenou organiz�ciou v�roby, hustou sie�ou skladov a podvojn�m ��tovn�ctvom patril k najv��m a najmodernej��m ranokapitalistick�m podnikom svojho druhu v Eur�pskom ban�ctve a hutn�ctve. Mesto nadob�da eur�psky v�znam nielen v obchodnom a hospod�rskom, ale aj kult�rno-spolo�enskom meradle. �rove� neskorogotick�ho umenia je porovnate�n� s najv�znamnej��mi umeleck�mi centrami strednej Eur�py ako s� Krakov a Viede�. Rast�ca prosperita mesta sa okrem in�ho i v ok�zalosti prepychov�ch domov na n�mest�. V �ase stavovsk�ch povstan� je v r. 1620 zvolen� Gabriel Bethlen za uhorsk�ho kr�a. Toto storo�ie sa v meste nesie v znamen� pr�chodu r�du jezuitov, ktor� na mieste prv�ho domu na n�mest�, tzv. Oberhausu stavaj� kostol sv. Franti�ka Xaversk�ho. Napriek �padku ban�ctva si kult�ra a �kolstvo udr�iavaj� vysok� �rove�. Na ev. a v. gymn�ziu p�sob� jedna z najv��ch osobnost� vtedaj�ieho Uhorska � Matej Bel. R. 1761 patr� k najsmutnej��m medzn�kom v dejin�ch mesta. Obrovsk� po�iar, ktor� patril v tej dobe k najv��m v Eur�pe zni�il viac ako 200 domov. Obe�ou po�iaru sa stali aj najcennej�ie �asti mestsk�ho hradu. Tu ohe� roztavil zvony a mestsk� pokladnicu, zni�il bohat� zariadenie interi�ru farsk�ho kostola. Samotn� kostol zostal po zr�ten� strechy a klenby v stave, ktor� si vy�iadal radik�lnu prestavbu. Do novodob�ch dej�n Slovenska sa mesto zap�salo 29. augusta 1944, ke� tu bolo vyhl�sen� Slovensk� n�rodn� povstanie - ozbrojen� odpor proti fa�istickej okup�cii. Po osloboden� mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Bansk� Bystrica stala jedn�m z troch hospod�rsko-spr�vnych centier Slovenska. Historick� jadro mesta bolo v roku 1955 vyhl�sen� za mestsk� pamiatkov� rezerv�ciu. Po zru�en� krajov sa mesto r�chlo prisp�sobilo nov�m �zemno-administrat�vnym pomerom a za�alo stava� na bankovn�ctve, �kolstve a turistike. Zalo�en�m Univerzity Mateja Bela 1. j�la 1992 sa Bansk� Bystrica stala jedn�m z centier vysoko�kolsk�ho vzdel�vania na Slovensku. V s��asnosti je Bansk� Bystrica s viac ako 85 000 obyvate�mi hospod�rskym, administrat�vnym a kult�rnym centrom stredn�ho Slovenska a s�dlom Banskobystrick�ho samospr�vneho kraja. Obnoven� historick� centrum, nov� modern� v�stavba a kr�sna okolit� pr�roda pon�kaj�ca �irok� mo�nosti pre �port, turistiku a rekre�ciu poz�vaj� n�v�tevn�kov k ich prehliadke a s� nevy�erpate�nou studnicou ich spozn�vania.

viac >>

Burza

K�pim star�iu elektrick� gitaru aj nefunk�n�. Tel. 0905 472 576.

Pred�m o�ovsk� KROJ, kompletn� aj s doplnkami a krpcami. Mu�sk� kroj na v��ku 176- 180 = 1100 Eur �ensk� kroj na v��ku 165- 170 = 1000 Eur. tel.0911956605

Pred�m staro�itn� pian�no v dobrom stave, pou��vane, naladen�. Cena dohodou. t.�.: 0910998425

viac >>

Partneri

Home

Podujatia

Kult�rne podujatia

Novinky

�portov� podujatia

Spolo�ensk� podujatia

Tipy na vo�n� �as

moja Bystrica >

Kam v meste >

Katal�g firiem

h�ada�: Prihl�senie/Probl�my s prihl�sen�m?