Kam v meste - Kam v meste | moja Bystrica
 
moja Bystrica - informačný portál, zoznam firiem
Kam v meste v Banskej Bystrici - magazín moja Bystrica
hľadať: 

tipy na výlety
Hrad Ľupča
Ľupčiansky hrad stojí nad obcou Slovenská Ľupča. Je najvyššie položenou hradnou stavbou na Pohroní. Bol postavený na severnej strane pomerne úzkej kotliny rieky Hron, uzavretej z južnej strany svahmi Slovenského Rudohoria a zo severnej strany svahmi Nízkych Tatier. V roku 1255 sa spomína v súvislosti s výsadnou listinou pre mesto Banská Bystrica, ktorú udelil uhorský panovník Belo IV. Na Ľupčianskom hrade. Najstaršia časť hradu bola postavená na osamelom skalnom brale, na jednom z posledných výbežkov Nízkych Tatier, oddelenom údoliami dvoch potokov. Hradný kopec má pomerne prudko klesajúce svahy, len na severovýchode sa pripája plytkým sedlom na vyššie polohy Nízkych Tatier. Najstaršia časť hradného areálu má oválny pôdorys orientovaný na východ-západ, čím rešpektuje tvar skalného masívu. Ide pôvodne o gotický hrad so zachovanými detailami a s otvorenými múrmi, ktoré sa na severe a juhu viacnásobne lomia. Vzhľadom na rozdielnu výšku terénu (dvora a okolia hradu) sa obytné miestnosti stavali len do paláca a horného nádvoria. V období vzniku hradnej stavby v prvej polovici 13. Storočia bola v severovýchodnej časti vybudovaná palácová stavba, z ktorej sa do súčasnosti zachovali len miestnosti prvého suterénu: tri izby s valenou klenbou s lunetami a hradné opevnenie, sčasti položené na zasekanom kamennom podloží. Na hornom nádvorí je štvorcová vežovitá stavba (donjon), dnes so zachovanými dvoma podlažiami a suterénom. K prvej rozsiahlejšej prestavbe hradu dochádza za vlády uhorského panovníka Mateja Huňadyho v 15. Storočí, kedy sa vybudoval obranný systém a zohľadnili sa požiadavky vzrastajúceho luxusu bývania. V roku 1531 po obsadení hradu Krištofom Thurnom dochádza k ďalším prestavbám hradu, zameraným na zlepšenie opevnenia s dôrazom na obranu proti strelným zbraniam. Opevňuje sa vysunutou mohutnou baštou vo východnej časti hradu, kde sú umiestnené delá a vybudoval sa barbakan pred vstupom, čím sa zamedzilo priamemu útoku na bránu hradu. Túto prestavbu datuje aj nápis nad portálom druhej padacej brány: REGINA MÁRIA 1531. Koncom 16. Storočia hrad sčasti prestavuje Pavol Rubigal, ktorý dáva k juhozápadnej časti hradného múru pristaviť mohutnú štvorcovú vežu. V roku 1605 na hrad zaútočili bočkajovský vojaci. Spomienka na túto udalosť je vystavená do kamennej dosky, ktorá je vmurovaná do vstupnej časti horného hradu, vybudovaného už Gašparom Tribelom začiatkom 17. Storočia, keď dal vybudovať aj dolné nádvorie, ktoré vytvoril zasekaním do kamenného podložia svahu hradného kopca v smere prístupovej komunikácie. Toto nádvorie dal opevniť obvodnou hradbou a tromi nárožnými baštami. Vstup situoval do severovýchodného nárožia hradu vstupnou vežou. Po požiari v polovici 19. storočia prebiehajú posledné stavebné úpravy a vzniká negotická prestavba na dolnom nádvorí. Do novovzniknutých priestorov je umiestnený štátny sirotinec a škola (Gizelin dom). Význam hradu pomaly upadá a stáva sa hospodárskou budovou v držbe štátu. ZDROJ: Hrad Ľupča. Autor textu: Peter Mosný. 2001. Ilustračné foto: www.cestovanie.sk
Vodný hrad Hronsek
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1250, kedy kráľ Béla IV. odmenil za verné služby Raduna a daroval mu časť majetku. Donačná listina z 1.augusta 1250 je prvou správou o území dnešného Hronseka. Obec Hronsek leží medzi Banskou Bystricou a Zvolenom na ľavom brehu rieky Hron. Je hraničnou obcou medzi týmito dvomi okresmi s najnižšou nadmorskou výškou 304 m. Jej obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom. Pracovali na panskom majetku, ktoré patrilo vlastníkom dvoch kaštieľov. Prevažnú časť majetku vlastnili Géczyovci a patril im aj goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 , t.z. “Vodný hrad“. Neskôr tento hrad vlastnili šľachtické rody Soosovci de Poltár, Battikovci z Vlkanovej, Schmideghovci, Róthovci z Kráľovej a keď sa dedička róthovského majetku Johanna vydala za grófa Jozefa Telekyho de Szék, prešiel majetok na rod Telekyovcov. Potom čo sa vystriedalo viac vlastníkov dostal sa Vodný hrad do správy pamiatkového úradu. Stavba začala chátrať od čias, ako ho opustili v roku 1978 poslední vlastníci: rodina Pršancová, Čiamporová a Halajová. Pivnice tohoto kaštieľa súžili kedysi ako väzenie, neskôr za čias Rákocziho povstania na razenie mincí (1704). Poslední majitelia priestory pivníc používali na uskladňovanie potravín z dôvodu, že boli suché. Aj napriek výskytu vody v priekope (pri povodni) nenasiakli vodou. Stavba bola kedysi obohnaná vodnou priekopu s padacím mostom. Slúžila v minulosti ako ochrana pred Turkami. Dediční páni Geczyovci mali dcéru Juliannu, ktorá sa vydala za kuruckého kapitána Korponayho a bola za špionáž vo Viedni popravená. Mór Jókay postavu Julianny opísal v známom románe „Levočská biela pani“. Potom Vodný hrad vlastnili viacerí majitelia. Každý majiteľ si stavbu prispôsoboval svojim požiadavkám. V bašty, ktoré kedysi plnili obranú funkciu, premenili na hospodárske objekty a dokonca južná bašta slúžila aj ako obydlie pre chudobnejšiu rodinu. V hlavnej časti stavby reštaurátori objavili pod omietkami fresky, ktoré zdobili steny niekdajších reprezentatívnych miestností. Vodný hrad v súčasnosti patrí spoločnosti „Vodný hrad, s.r.o. Banská Bystrica, ktorá začala s jeho rekonštrukciou v snahe dať kaštieľ do pôvodného stavu. Je len potešiteľné, že noví majitelia, ktorí kúpili stavbu od pamiatkového úradu ako ruinu, ju opravujú tak, že sa stáva dominantou obce. Za zmienku o Vodnom Hrade stojí, že od roku 1690 do doby postavenia dreveného artikulárneho kostola slúžil tiež na vykonávanie evanjelických služieb Božích, ktoré tu vykonával prvý farár Ján Simonides (1690-1695), martýr, galejník. Narodila som sa v Hronseku. Môj otec rád spomínal, ako sa mládež zabávala "na granárii" v najvyššej miestnosti vodného hradu. Tu hrávali divadlá a robili zábavy. Nečudo, že za tie roky sa kamenným schodom sa od toľkých nôh obrúsili hrany. Keď som sa v detstve v týchto miestach pohybovala, musela som dávať pozor, aby som na schodoch nespadla. °°°°°°°°°°°°°°°°°° Okrem tohoto kaštieľa sú v obci i iné významné historické pamiatky. Mladší renesančno-barokový kaštieľ z rok 1775, ktorý vystriedal rôznych majiteľov. V súčasnosti je obecným majetkom a donedávna v ňom sídlila základná a materská škola, ktorá bola v roku 2005 zrušená. °°°°°°°°°°°°°°°°°° Neďaleko týchto pamiatok stojí drevený artikulárny kostol a zvonica z roku 1726, ktoré sú od 7.júla 2008 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Tieto pamiatky sú veľkým lákadlom pre turistov nielen domácich ale predovšetkým zahraničných – z celého sveta, ktorí navštevujú Hronsek najmä v letnom období. Zdroj: Obec Hronsek, Text: Želmíra Slancová
Sebedín-Bečov
Spojená obec Sebedín-Bečov je skupinová cestná obec. Nachádza sa v južnej časti Zvolenskej kotliny v údolí potoka Zolná. Časť Sebedín leží v nadmorskej výške 365 m a časť Bečov vo výške 386 m n. m. Najnižšie miesto v údolí, kde potok Zolná opúšťa chotár je 345 m n. m. Územie chotára tvorí prevažne odlesnený členitý pahorkatinný povrch so svahmi mierneho sklonu. Až 80 % povrchu je poľnohospodárska pôda. Chotár obce Sebedín-Bečov patrí do oblasti západokarpatskej flóry. Rozšírili sa tu teplomilné i chladnejšie horské druhy. V nižších polohách prevládajú listnaté porasty, ako je dub zimný, letný i cerový, hrab obyčajný breza bradavičnatá, lipa malolistá, javor mliečny, javor horský, javor poľný, jarabina... Priemerný vek stromových porastov v lesoch je cca 150 rokov. V neďalekej hore Diel v zolnianskom chotári sa nachádza zvláštny úkaz metamorfózy či chiméry hraba obyčajného, ktorého konáriky na obvode koruny majú nielen plne vyvinuté hrabové listy, ale aj listy metamorfované, ktoré sa svojím okrajom veľmi podobajú dubovým listom. Je to ojedinelý úkaz v prírode. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku udáva, že prvý historický údaj z r. 1406 obec uvádza pod menom Zebenyn, r. 1424 Zebenyn, r. 1786 Sebedín, maďarsky Szebedény. V skutočnosti obec je známa už r. 1351, keď sa potomkovia Magistra Pavla Madádha delia o veľké územie, ktoré patrilo Čerínu a vzniklil samostatné osady: Čerín, Čačín, Hrochoť, Sebedín, Lukavica a Dúbravica. V oboch častiach obce sa nachádzajú zvonice. V časti Bečov je zvonica z druhej polovice 18. st. barokového typu. Bola viackrát upravovaná. Je to jednoduchá stavba štvorcového pôdorysu s cibuľovitou strechou. Má dva zvony z r. 1889 a 1929. Na južnej strane boli slnenčné hodiny. V Sebedíne prvý zvon zakúpili v r. 1640. V roku 1901 zakúpili dva zvony - 379 kg a 183 kg. Zdola Bečova sa nachádza budova starého mlyna na vodný pohon. Do 2. svetovej vojny bola pri mlyne aj píla taktiež na vodný pohon. ZDROJ: obec Sebedín-Bečov. 1996. Autor publikácie: Doc. PhDr. Ján Halaj, CSc. Ilustračné foto: www.e-obce.sk, autor: Ing. Dušan Hanes
Kaštieľ v Dolnej Mičinej
Silueta kaštieľa už zďaleka budí záujem návštevníkov údolia, ktorí prechádzajú cestou Banská Bystrica - Horná Mičiná - Sliač. Kaštieľ sa nachádza na miernom návrší nad obcou Dolná Mičiná, v peknom, prírodne členenom teréne. Vytvára pôsobivú a monumentálnu dominantu celému svojmu okoliu. Pozoruhodný je svojou polohou z fortifikačného hľadiska. Areál kaštieľa nie je ohraničený, najbližšie okolie tvorí zeleň a stromy. Historické zmienky o dejinách obce, jej majiteľoch ako aj o kaštieli, sú veľmi chudobné a prakticky sa zužujú len na stručné záznamy v súpisových materiáloch SUPSOP. Podľa viacerých zdrojov sa vznik kaštieľa datuje od druhej polovice 16. storočia. Môžeme ho teda považovať za typický príklad neskororenesančnej fortifikačnej stavby. Jestvujúce archívne správy sa viažu vo všeobecnosti na majetky Benickovcov v okolí Mičinej, priame archívne správy ku kaštieľu v Dolnej Mičinej sa nenachádzajú. Aké boli osudy kaštieľa pred rokom 1667 nie je známe, možno len predpokladať, že pod vplyvom udalostí (vpád Turkov na Dolnú Mičinú 25. júna 1590, koncom októbra 1599 prinajmenšom do roku 1657) bol kaštieľ dlhšiu dobu neobývaný a spustnutý, čo dalo základ k veľkej prestavbe a úprave krátko na to, v roku 1667. Datovaním tejto prestavby je označený vstupný portál ako aj kartuš, ktorá je sekundárne osadená nad barokovým vstupom do suterénu. Obnovu kaštieľa financoval Tomáš Benický z Mičinej zo svojou manželkou Katarínou Merwaldovou a podľa zvyklostí svojej doby označil v nápisovej tabuli prestavbu za novostavbu od základov. Táto neskororenesančná úprava znamenala prestavbu staršej zničenej pevnosti na pohodlné feudálne sídlo s rezprezentačnými klenutými miestnosťami, doplnenými bohatými štukovými detailami a kamennými erbami, ktoré niesli mená majiteľov. Navonok kaštieľ ostával ešte stále pevnosťou s kamennými bosovaným portálom a padacím mostom, kľúčovými strielňami a malými oknami v nižších podlažiach. Tento typ kaštieľa s priečelnou ochodzou vklinenou medzi okrúhle nárožné bašty vytvára prechodný typ medzi starými hradnými kaštieľmi a neskoršími kúriami. V súčasnosti je kaštieľ v súkromnom vlastníctve a VSTUP JE ZAKÁZANÝ!
prehliadky mesta
História mesta Banská Bystrica
Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska – leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. Prvou písomnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovník Belo IV. udeľuje mestu mestské práva a povoľuje ťažiť drahé kovy. V 2. pol. 13. st. vzniká na návrší v severnej časti mesta pravdepodobne najstaršia kamenná stavba pôvodne románskeho farského Nemeckého kostola. Počas 15. st. sa mestská akropola s farským kostolom postupne rozrastá a mení sa na opevnený komplex mestského hradu s gotickým Matejovým domom, Slovenským kostolom a hradnou vežou so vstupným barbakanom. V tomto období dochádza k najväčšej prosperite mesta, ktorá kulminuje v r. 1495 založením Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu v Európskom baníctve a hutníctve. Mesto nadobúda európsky význam nielen v obchodnom a hospodárskom, ale aj kultúrno-spoločenskom meradle. Úroveň neskorogotického umenia je porovnateľná s najvýznamnejšími umeleckými centrami strednej Európy ako sú Krakov a Viedeň. Rastúca prosperita mesta sa okrem iného i v okázalosti prepychových domov na námestí. V čase stavovských povstaní je v r. 1620 zvolený Gabriel Bethlen za uhorského kráľa. Toto storočie sa v meste nesie v znamení príchodu rádu jezuitov, ktorí na mieste prvého domu na námestí, tzv. Oberhausu stavajú kostol sv. Františka Xaverského. Napriek úpadku baníctva si kultúra a školstvo udržiavajú vysokú úroveň. Na ev. a v. gymnáziu pôsobí jedna z najväčších osobností vtedajšieho Uhorska – Matej Bel. R. 1761 patrí k najsmutnejším medzníkom v dejinách mesta. Obrovský požiar, ktorý patril v tej dobe k najväčším v Európe zničil viac ako 200 domov. Obeťou požiaru sa stali aj najcennejšie časti mestského hradu. Tu oheň roztavil zvony a mestskú pokladnicu, zničil bohaté zariadenie interiéru farského kostola. Samotný kostol zostal po zrútení strechy a klenby v stave, ktorý si vyžiadal radikálnu prestavbu. Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V súčasnosti je Banská Bystrica s viac ako 85 000 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja. Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.
Burza
Kúpim staršiu elektrickú gitaru aj nefunkčnú. Tel. 0905 472 576.
Predám očovský KROJ, kompletný aj s doplnkami a krpcami. Mužský kroj na výšku 176- 180 = 1100 Eur Ženský kroj na výšku 165- 170 = 1000 Eur. tel.0911956605
Predám starožitné pianíno v dobrom stave, používane, naladené. Cena dohodou. t.č.: 0910998425
Partneri
Mesto Banská Bystrica
Cinemax
hc05Volejbalový klub Milanotrade
BASKET BBFK Jupie
duklaBábkové divadlo na razcestí
Štátna opera Banská BystricaStredoslovenské múzeum
spodinasos
sos
 
Katalóg firiem