Kam v meste

tipy na v�lety

Kostol sv. Martina v obci �er�n
�er�n je zn�my umelecko-historick�m skvostom, ktor� �aleko prevy�uje celoslovensk� v�znam. Je to kostol sv. Martina, ktor� sa nach�dza na vyv��enom mieste nad �er�nom. Spolu so zvonicou a obrann�m kamenn�m m�rom so strie��ami vytv�ra jedine�n� siluetu po pr�stupovej ceste od Zvolena, z�aleka vidite�n�. Kostol sv. Martina poch�dza zo za�iatku 14. storo�ia a je postaven� v gotickom slohu. Pravdepodobne ho dal postavi� Pavel de K�rt�s okolo roku 1315. Upravovan� bol v 15., 17. a 18. storo��. Je dlh� 47 m, �irok� 24 m, vysok� 21 m. Gotick� architekt�ra objektu sa zachovala, v niektor�ch pr�padoch aj s detailami v plnom rozsahu. Hodnotu objektu zn�sobuj� zn�me gotick� n�stenn� ma�by a ma�ovan� ranorenesan�n� dreven� strop lode. Samotn� architekt�ra a stredovek� fresky s� predmetom neust�leho umeleck�ho a vedeck�ho z�ujmu zo strany kunsthistorikov a re�taur�torov. Je to jednolo�ov� priestor so �tvorcov�m presbyt�riom a pri�ahlou, skoro �tvorcovou sakristiou. Lo� m� ma�ovan� dreven� strop zo 16. storo�ia. Kostol je bez ve�e (zvonica je postaven� ved�a kostola samostatne), bez oporn�ch pilierov a je opevnen� kamenn�m obrann�m m�rom so strie��ami. Hlavn� olt�r sv. Martina (rokokov�) je z roku 1744. Predstavuje polychr�movan� drevorezbu a olejoma�bu na pl�tne. K umelecko-historick�m pamiatkam patr� aj neskorobarokov� kazate�nica z druhej polovice 18. storo�ia, polychr�movan� drevorezba. Interi�r kostola je vyzdoben� n�stenn�mi ma�bami. Maliarske umenie v 14. a 15. storo�� patrilo popri rezb�rstve k najroz��renej�iemu umeniu. Ma�by z tohto obdobia s� ma�ovan� plo�ne, ale p�sobia monument�lnos�ou, a stret�vame sa u nich s vplyvom ju�n�m, z�padn�m alebo byzantsk�m. Pod�a rozboru n�stenn�ch malieb v kostole sv. Martina, mo�no v�zdobu kostola z h�adiska v�vojov�ho zaradenia ur�i� do troch �asov�ch et�p. O vysokej umelecko-historickej hodnote kostola sv. Martina sved�� i fakt, �e v s�lade so z�konom �. 7 SNR z roku 1958 bolo do �t�tneho zoznamu hnute�n�ch kult�rnych pamiatok zap�san�ch 12 pamiatkovo chr�nen�ch predmetov. ZDROJ: �er�n. 1994. Doc. Ing. Zita Janotkov�, Csc. ISBN 80-967205-1-1.

Sebed�n-Be�ov
Spojen� obec Sebed�n-Be�ov je skupinov� cestn� obec. Nach�dza sa v ju�nej �asti Zvolenskej kotliny v �dol� potoka Zoln�. �as� Sebed�n le�� v nadmorskej v��ke 365 m a �as� Be�ov vo v��ke 386 m n. m. Najni��ie miesto v �dol�, kde potok Zoln� op��a chot�r je 345 m n. m. �zemie chot�ra tvor� preva�ne odlesnen� �lenit� pahorkatinn� povrch so svahmi mierneho sklonu. A� 80 % povrchu je po�nohospod�rska p�da. Chot�r obce Sebed�n-Be�ov patr� do oblasti z�padokarpatskej fl�ry. Roz��rili sa tu teplomiln� i chladnej�ie horsk� druhy. V ni��ch poloh�ch prevl�daj� listnat� porasty, ako je dub zimn�, letn� i cerov�, hrab oby�ajn� breza bradavi�nat�, lipa malolist�, javor mlie�ny, javor horsk�, javor po�n�, jarabina... Priemern� vek stromov�ch porastov v lesoch je cca 150 rokov. V ne�alekej hore Diel v zolnianskom chot�ri sa nach�dza zvl�tny �kaz metamorf�zy �i chim�ry hraba oby�ajn�ho, ktor�ho kon�riky na obvode koruny maj� nielen plne vyvinut� hrabov� listy, ale aj listy metamorfovan�, ktor� sa svoj�m okrajom ve�mi podobaj� dubov�m listom. Je to ojedinel� �kaz v pr�rode. Vlastivedn� slovn�k obc� na Slovensku ud�va, �e prv� historick� �daj z r. 1406 obec uv�dza pod menom Zebenyn, r. 1424 Zebenyn, r. 1786 Sebed�n, ma�arsky Szebed�ny. V skuto�nosti obec je zn�ma u� r. 1351, ke� sa potomkovia Magistra Pavla Mad�dha delia o ve�k� �zemie, ktor� patrilo �er�nu a vzniklil samostatn� osady: �er�n, �a��n, Hrocho�, Sebed�n, Lukavica a D�bravica. V oboch �astiach obce sa nach�dzaj� zvonice. V �asti Be�ov je zvonica z druhej polovice 18. st. barokov�ho typu. Bola viackr�t upravovan�. Je to jednoduch� stavba �tvorcov�ho p�dorysu s cibu�ovitou strechou. M� dva zvony z r. 1889 a 1929. Na ju�nej strane boli slnen�n� hodiny. V Sebed�ne prv� zvon zak�pili v r. 1640. V roku 1901 zak�pili dva zvony - 379 kg a 183 kg. Zdola Be�ova sa nach�dza budova star�ho mlyna na vodn� pohon. Do 2. svetovej vojny bola pri mlyne aj p�la taktie� na vodn� pohon. ZDROJ: obec Sebed�n-Be�ov. 1996. Autor publik�cie: Doc. PhDr. J�n Halaj, CSc. Ilustra�n� foto: www.e-obce.sk, autor: Ing. Du�an Hanes

Hist�ria hronseck�ho evanjlick�ho kostola
Gr�f Th�k�ly z Ke�marku, prez�van� tie� �Slovensk� kr�'", v roku 1681 dosiahol, aby rak�sky cis�r Leopold I. priznal protestantom ur�it� v�sady. 25. a 26. z�konn� �l�nok �opronsk�ch artikul z roku 1681 obsahoval podmienky, za ak�ch sa mohli stava�' protestantsk� kostoly na �zem� Horn�ho Uhorska. Pre tak�to kostoly sa zau��val n�zov �artikul�rne". Podmienky boli n�sledovn�: 1. kostol musel by� postaven� cel� z dreva, 2. bez pou�itia �elezn�ch klincov, 3. bez hlavn�ho vchodu od dediny, 4. bez ve�e, 5. musel by� postaven� za jeden rok V s�lade s nimi bol postaven� aj kostol v Hronseku. Miesto na v�stavbu kostola vyberali habsbursk� �radn�ci. Boli to miesta, ktor� boli najmenej vhodn� na v�stavbu kostola. Miesto, na ktorom stoj� kostol, je b�val� hronovisko. V�ade na okol� boli ba�iny a bl�zko je aj koryto Hrona. Zauj�mavos�ou je, �e kostol nikdy nebol zaplaven� ani v�nej�ie ohrozen�, napriek tomu, �e sa po��talo s jeho r�chlym z�nikom. Kostol nemal kamenn� z�klad, ten bol polo�en� neskor�ie. Kostoly tak�ho typu nemohli by� v ka�dej obci, ale boli to t.z. sp�dov� kostoly. Kostol v Hronseku bol vybran� ako sp�dov� kostol pre severn� �as� Zvolenskej stolice (v jednej stolici mohli by� dva kostoly, druh� bol postaven� v Ostrej L�ke a nesk�r vyhorel). S v�stavbou kostola sa za�alo 23. okt�bra 1725 a u� 31. okt�bra 1726 bol kostol ukon�en� a posv�ten�. Od toho d�a sl��i nepretr�it� svojmu ��elu. Meno autora projektu nie je zn�me. Kostol je postaven� v tvare kr�a. Dlh�ie rameno kr�a m� d�ku 23 m, krat�ie rameno kr�a m� 18 m, v��ka kostola je 8 m. Klenba kostola pripom�na tvar prevr�tenej lode. V strede sa stret�va v plochej pyramidickej centr�le, z ktorej vis� dreven� �es�ramenn� luster, p�vodne pozl�ten� - dar richt�ra Martina Hudeca z Ve�kej L�ky. Zauj�mav� je olt�r kostola so �esticou vymenite�n�ch obrazov, ktor� s� rozmiestnen� na prie�el� ch�rov. Obrazy s� z roku 1771 od majstra Samuela Mialovi�a. Nad olt�rom s� umiestnen� anjeli, dr�iaci erby ��achtick�ch rod�n, ktor� p�sobili v tomto okol� a podporovali evanjelick� cirkev. Medzi nimi sa nach�dza socha Je�i�a, ktor� stoj� na zemeguli a dr�� z�stavu. Predstavuje Je�i�a ako v�aza nad t�mto svetom. Nad olt�rom je umiestnen� organ, ktor� je dielom majstra Martina Podkonick�ho z Banskej Bystrice. Patr� medzi vz�cne barokov� organy. Poch�dza z roku 1764, nem� ped�ly a m� len 6 registrov. Kazate��a, olt�r a organ s� barokov�ho �t�lu a poch�dzaj� z konca 18. storo�ia. V kostole sa nach�dzaj� prvky �kandin�vskej architekt�ry, ktor� charakterizuj� st�poradia na ch�roch a pod ch�rmi, zdoben� j�nskym ornamentom a pr�stre�ky pri vstupe do kostola. Ako sa dostali prvky �kandin�vskej architekt�ry do kostola, nie je zn�me. Okrem prvkov zahrani�nej architekt�ry sa nach�dzaj� v kostole aj prvky dom�cej �udovej tvorby, ktor� charakterizuj� lipov� listy pod reli�fmi ch�rov. Jedine�n� je aj amfiteatr�lne usporiadanie lav�c na ch�roch, t�m kostol naber� na kapacite. Celkov� kapacita kostola je 1100 miest na sedenie. Do kostola vedie 5 vchodov, ktor� s� postaven� oproti sebe. Po celom obvode kostola je rozmiestnen�ch 30 okien. Strecha kostola je �ind�ov�, na troch stran�ch sa nach�dzaj� umiestnen� dubov� kr�e, len nad jedn�m vstupom je umiestnen� koh�t, symbol kres�anskej bdelosti. V interi�ri kostola sa nach�dza aj vz�cny triptych p�vodn�ho olt�rneho obrazu, ktor� sa pou��val pri bohoslu�b�ch v n�hradn�ch priestoroch. Ne�alek� zvonica s podobnou architekt�rou je rovnako star� ako kostol. V tom istom �ase vysadili aj lipy, ktor� s� dodnes na n�dvor� kostola. V kostole p�sobili v�znamn� dejatelia na�ich n�rodn�ch dej�n, ako J�n Simonides, Jozef Melcer, August Horislav Kr�m�ry. V Hronseku bolo po�ehnan� man�elstvo Andreja Sl�dkovi�a s�Ant�niou J�liou Sekovi�ovou d�a 15.9.1847. Kostol a zvonica je n�rodn� kult�rna pamiatka, ktor� bola 7.j�la 2008 v�kanadskom Quebecu zap�san� do Zoznamu svetov�ho kult�rneho a pr�rodn�ho dedi�stva UNESCO v�r�mci projektu �Dreven� kostoly v�slovenskej �asti Karpatskej horskej oblasti� . V�r�mci projektu �Obnovme si svoj dom� bola v�roku 2008 poskytnut� dot�cia z�MK SR na ochranu drevn�ch prvkov kostola a zvonice proti drevokazn�mu hmyzu a na re�taurovanie mobili�ru. I v�tomto roku chceme pokra�ova� v��dr�be a re�taurovan�, aby sme zachovali jedine�nos� t�chto zauj�mav�ch stavieb pre bud�ce gener�cie. ZDROJ: obec Hrosnek, Text: �elm�ra Slancov�

Vodn� hrad Hronsek
Prv� p�somn� zmienka o obci je z roku 1250, kedy kr� B�la IV. odmenil za vern� slu�by Raduna a daroval mu �as� majetku. Dona�n� listina z 1.augusta 1250 je prvou spr�vou o �zem� dne�n�ho Hronseka. Obec Hronsek le�� medzi Banskou Bystricou a Zvolenom na �avom brehu rieky Hron. Je hrani�nou obcou medzi t�mito dvomi okresmi s�najni��ou nadmorskou v��kou 304 m. Jej obyvatelia sa v�minulosti zaoberali po�nohospod�rstvom. Pracovali na panskom majetku, ktor� patrilo vlastn�kom dvoch ka�tie�ov. Preva�n� �as� majetku vlastnili G�czyovci a patril im aj goticko-renesan�n� ka�tie� z�roku 1576 , t.z. �Vodn� hrad�. Nesk�r tento hrad vlastnili ��achtick� rody Soosovci de Polt�r, Battikovci z�Vlkanovej, Schmideghovci, R�thovci z�Kr�ovej a ke� sa dedi�ka r�thovsk�ho majetku Johanna vydala za gr�fa Jozefa Telekyho de Sz�k, pre�iel majetok na rod Telekyovcov. Potom �o sa vystriedalo viac vlastn�kov dostal sa Vodn� hrad do spr�vy pamiatkov�ho �radu. Stavba za�ala ch�tra� od �ias, ako ho opustili v�roku 1978 posledn� vlastn�ci: rodina Pr�ancov�, �iamporov� a Halajov�. Pivnice tohoto ka�tie�a s��ili kedysi ako v�zenie, nesk�r za �ias R�kocziho povstania na razenie minc� (1704). Posledn� majitelia priestory pivn�c pou��vali na usklad�ovanie potrav�n z�d�vodu, �e boli such�. Aj napriek v�skytu vody v�priekope (pri povodni) nenasiakli vodou. Stavba bola kedysi obohnan� vodnou priekopu s�padac�m mostom. Sl��ila v minulosti ako ochrana pred Turkami. Dedi�n� p�ni Geczyovci mali dc�ru Juliannu, ktor� sa vydala za kuruck�ho kapit�na Korponayho a bola za �pion� vo Viedni popraven�. M�r J�kay postavu Julianny op�sal v�zn�mom rom�ne �Levo�sk� biela pani�. Potom Vodn� hrad vlastnili viacer� majitelia. Ka�d� majite� si stavbu prisp�soboval svojim po�iadavk�m. V�ba�ty, ktor� kedysi plnili obran� funkciu, premenili na hospod�rske objekty a dokonca ju�n� ba�ta sl��ila aj ako obydlie pre chudobnej�iu rodinu. V�hlavnej �asti stavby re�taur�tori objavili pod omietkami fresky, ktor� zdobili steny niekdaj��ch reprezentat�vnych miestnost�. Vodn� hrad v�s��asnosti patr� spolo�nosti �Vodn� hrad, s.r.o. Bansk� Bystrica, ktor� za�ala s jeho rekon�trukciou v�snahe da� ka�tie� do p�vodn�ho stavu. Je len pote�ite�n�, �e nov� majitelia, ktor� k�pili stavbu od pamiatkov�ho �radu ako ruinu, ju opravuj� tak, �e sa st�va dominantou obce. Za zmienku o Vodnom Hrade stoj�, �e od roku 1690 do doby postavenia dreven�ho artikul�rneho kostola sl��il tie� na vykon�vanie evanjelick�ch slu�ieb Bo��ch, ktor� tu vykon�val prv� far�r J�n Simonides (1690-1695), mart�r, galejn�k. Narodila som sa v�Hronseku. M�j otec r�d spom�nal, ako sa ml�de� zab�vala "na gran�rii" v najvy��ej miestnosti vodn�ho hradu. Tu hr�vali divadl� a robili z�bavy. Ne�udo, �e za tie roky sa kamenn�m schodom sa od to�k�ch n�h obr�sili hrany. Ke� som sa v detstve v t�chto miestach pohybovala, musela som d�va� pozor, aby som na schodoch nespadla. �� Okrem tohoto ka�tie�a s� v obci i in� v�znamn� historick� pamiatky. Mlad�� renesan�no-barokov� ka�tie� z�rok 1775, ktor� vystriedal r�znych majite�ov. V�s��asnosti je obecn�m majetkom a doned�vna v��om s�dlila z�kladn� a matersk� �kola, ktor� bola v�roku 2005 zru�en�. �� Ne�aleko t�chto pamiatok stoj� dreven� artikul�rny kostol a zvonica z�roku 1726, ktor� s� od 7.j�la 2008 zap�san� do Zoznamu svetov�ho kult�rneho a pr�rodn�ho dedi�stva UNESCO. Tieto pamiatky s� ve�k�m l�kadlom pre turistov nielen dom�cich ale predov�etk�m zahrani�n�ch � z�cel�ho sveta, ktor� nav�tevuj� Hronsek najm� v�letnom obdob�. Zdroj: Obec Hronsek, Text: �elm�ra Slancov�

viac >>

prehliadky mesta

Hist�ria mesta Bansk� Bystrica
Bansk� Bystrica � srdce stredn�ho Slovenska � le�� vo Zvolenskej kotline, v �dol� rieky Hron medzi Kremnick�mi a Starohorsk�mi vrchmi a Po�anou. Prvou p�somnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovn�k Belo IV. ude�uje mestu mestsk� pr�va a povo�uje �a�i� drah� kovy. V 2. pol. 13. st. vznik� na n�vr�� v severnej �asti mesta pravdepodobne najstar�ia kamenn� stavba p�vodne rom�nskeho farsk�ho Nemeck�ho kostola. Po�as 15. st. sa mestsk� akropola s farsk�m kostolom postupne rozrast� a men� sa na opevnen� komplex mestsk�ho hradu s gotick�m Matejov�m domom, Slovensk�m kostolom a hradnou ve�ou so vstupn�m barbakanom. V tomto obdob� doch�dza k najv��ej prosperite mesta, ktor� kulminuje v r. 1495 zalo�en�m Thurzovsko-fuggerovskej spolo�nosti. Tento banskobystrick� mediarsky podnik so svoj�m obrovsk�m komplexom spracovate�sk�ch z�vodov, dobre premyslenou organiz�ciou v�roby, hustou sie�ou skladov a podvojn�m ��tovn�ctvom patril k najv��m a najmodernej��m ranokapitalistick�m podnikom svojho druhu v Eur�pskom ban�ctve a hutn�ctve. Mesto nadob�da eur�psky v�znam nielen v obchodnom a hospod�rskom, ale aj kult�rno-spolo�enskom meradle. �rove� neskorogotick�ho umenia je porovnate�n� s najv�znamnej��mi umeleck�mi centrami strednej Eur�py ako s� Krakov a Viede�. Rast�ca prosperita mesta sa okrem in�ho i v ok�zalosti prepychov�ch domov na n�mest�. V �ase stavovsk�ch povstan� je v r. 1620 zvolen� Gabriel Bethlen za uhorsk�ho kr�a. Toto storo�ie sa v meste nesie v znamen� pr�chodu r�du jezuitov, ktor� na mieste prv�ho domu na n�mest�, tzv. Oberhausu stavaj� kostol sv. Franti�ka Xaversk�ho. Napriek �padku ban�ctva si kult�ra a �kolstvo udr�iavaj� vysok� �rove�. Na ev. a v. gymn�ziu p�sob� jedna z najv��ch osobnost� vtedaj�ieho Uhorska � Matej Bel. R. 1761 patr� k najsmutnej��m medzn�kom v dejin�ch mesta. Obrovsk� po�iar, ktor� patril v tej dobe k najv��m v Eur�pe zni�il viac ako 200 domov. Obe�ou po�iaru sa stali aj najcennej�ie �asti mestsk�ho hradu. Tu ohe� roztavil zvony a mestsk� pokladnicu, zni�il bohat� zariadenie interi�ru farsk�ho kostola. Samotn� kostol zostal po zr�ten� strechy a klenby v stave, ktor� si vy�iadal radik�lnu prestavbu. Do novodob�ch dej�n Slovenska sa mesto zap�salo 29. augusta 1944, ke� tu bolo vyhl�sen� Slovensk� n�rodn� povstanie - ozbrojen� odpor proti fa�istickej okup�cii. Po osloboden� mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Bansk� Bystrica stala jedn�m z troch hospod�rsko-spr�vnych centier Slovenska. Historick� jadro mesta bolo v roku 1955 vyhl�sen� za mestsk� pamiatkov� rezerv�ciu. Po zru�en� krajov sa mesto r�chlo prisp�sobilo nov�m �zemno-administrat�vnym pomerom a za�alo stava� na bankovn�ctve, �kolstve a turistike. Zalo�en�m Univerzity Mateja Bela 1. j�la 1992 sa Bansk� Bystrica stala jedn�m z centier vysoko�kolsk�ho vzdel�vania na Slovensku. V s��asnosti je Bansk� Bystrica s viac ako 85 000 obyvate�mi hospod�rskym, administrat�vnym a kult�rnym centrom stredn�ho Slovenska a s�dlom Banskobystrick�ho samospr�vneho kraja. Obnoven� historick� centrum, nov� modern� v�stavba a kr�sna okolit� pr�roda pon�kaj�ca �irok� mo�nosti pre �port, turistiku a rekre�ciu poz�vaj� n�v�tevn�kov k ich prehliadke a s� nevy�erpate�nou studnicou ich spozn�vania.

viac >>

Burza

K�pim star�iu elektrick� gitaru aj nefunk�n�. Tel. 0905 472 576.

Pred�m o�ovsk� KROJ, kompletn� aj s doplnkami a krpcami. Mu�sk� kroj na v��ku 176- 180 = 1100 Eur �ensk� kroj na v��ku 165- 170 = 1000 Eur. tel.0911956605

Pred�m staro�itn� pian�no v dobrom stave, pou��vane, naladen�. Cena dohodou. t.�.: 0910998425

viac >>

Partneri

Home

Podujatia

Kult�rne podujatia

Novinky

�portov� podujatia

Spolo�ensk� podujatia

Tipy na vo�n� �as

moja Bystrica >

Kam v meste >

Katal�g firiem

h�ada�: Prihl�senie/Probl�my s prihl�sen�m?