Kam v meste - Kam v meste | moja Bystrica
 
moja Bystrica - informačný portál, zoznam firiem
Kam v meste v Banskej Bystrici - magazín moja Bystrica
hľadať: 

tipy na výlety
Hronsek
Neveľká obec Hronsek leží na ľavom brehu Hrona vo Zvolenskej kotline, v bezprostrednom zázemí Banskej Bystrice. Dejiny vlastnej lokality Hronsek sa začínajú koncom 13. storočia. Prvá písomná verzia názvu obce je doložená len z mladších dokumentov. Najstaršia správa spomína Hronsek až v roku 1500 pod názvom Zyklafalu. Hronsek je malou lokalitou, ale i mimoriadne bohatou na historické pamiatky. V jeho katastri sa nachádzajú až 4 umeleckohistorické pamiatky, 1 pamätný dom a 6 starých líp zapísaných v zozname chránených prírodných útvarov. Najvýznamnejšou pamiatkou je evanjelický drevený artikulárny kostol. Hronsecký kostol má murovaný základ zo štiepaného kameňa. Zvonku je jednoduchá celodrevená hrázdená dubová konštrukcia s nosnými zvislými stĺpikmi, vodorovnými trámami a šikmými vzperami. Nosné prvky vyplňujú zvisle uložené dosky z červeného smreku. Fasáda má výrazné horizontálne členenie. Strecha je vysoká sedlová, nad ramenami kríža polovalbová. Chrám presvetľuje 30 malých nenápadných okien. Priestranstvo pred chrámom zdobia staré lipy. Pôvodne rozsiahlu trávnatú plochu dnes už rozdeľuje cesta. Za ňou, ale v areáli chrámu je zvonica. Drevená zvonica je postavená na kamennom podklade štvorcového tvaru. Je to dvojpodlažná vežovitá stavba členená horizontálnymi prekladmi, zastrešená šindľovou strechou stanového tvaru, ktorej vyvýšená stredná časť má cibuľovitú báň a je na vrchole zdobený pozláteným krížom. Najstaršou stavbou v obci je Géczyovský goticko-renesančný kaštieľ. Pôvodne tu stál gotický vodný hrad, možno zo 14. stor., ktorý bol v roku 1576 prestavaný do dnešnej renesančnej podoby, ako jeden z protitureckých opevnení. Hrad plnil fortifikačnú, obytnú i hospodársku funkciu. Objekt je zaujímavý tým, že sústredil fortifikačné prvky aj do obytnej časti, podobne ako dobové románske pevnosti. Po prebudovaní pôvodného gotického hradu vznikla v Hronseku obdĺžniková pevnosť. Kaštieľ opevnili múrom a so štvorcovými nárožnými vežami a ústredným vstupom cez jednoduchý renesančný portál s lunetovou klenbou. Bola pristavaná vodná priekopa a padací most. Mladší renesančno-barokový kaštiel z roku 1775 svojou architektúrou nárožných bášt pripomína renesančnú pevnosť (castellum). Je to jednoposchodová bloková stavba s priečelím orientovaným na juh. Systém okien má už typicky barokový. V interiéri kaštieľa sa zachovali pruské a zrkadlové klenby, ktoré majú miestami i štukovú výzdobu. ZDROJ: text a ilustračné foto pochádza z knihy Hronsek história a súčastnosť, ISBN 80-88945-19-4
Kostol sv. Martina v obci Čerín
Čerín je známy umelecko-historickým skvostom, ktorý ďaleko prevyšuje celoslovenský význam. Je to kostol sv. Martina, ktorý sa nachádza na vyvýšenom mieste nad Čerínom. Spolu so zvonicou a obranným kamenným múrom so strieľňami vytvára jedinečnú siluetu po prístupovej ceste od Zvolena, zďaleka viditeľnú. Kostol sv. Martina pochádza zo začiatku 14. storočia a je postavený v gotickom slohu. Pravdepodobne ho dal postaviť Pavel de Körtös okolo roku 1315. Upravovaný bol v 15., 17. a 18. storočí. Je dlhý 47 m, široký 24 m, vysoký 21 m. Gotická architektúra objektu sa zachovala, v niektorých prípadoch aj s detailami v plnom rozsahu. Hodnotu objektu znásobujú známe gotické nástenné maľby a maľovaný ranorenesančný drevený strop lode. Samotná architektúra a stredoveké fresky sú predmetom neustáleho umeleckého a vedeckého záujmu zo strany kunsthistorikov a reštaurátorov. Je to jednoloďový priestor so štvorcovým presbytériom a priľahlou, skoro štvorcovou sakristiou. Loď má maľovaný drevený strop zo 16. storočia. Kostol je bez veže (zvonica je postavená vedľa kostola samostatne), bez oporných pilierov a je opevnený kamenným obranným múrom so strieľňami. Hlavný oltár sv. Martina (rokokový) je z roku 1744. Predstavuje polychrómovanú drevorezbu a olejomaľbu na plátne. K umelecko-historickým pamiatkam patrí aj neskorobaroková kazateľnica z druhej polovice 18. storočia, polychrómovaná drevorezba. Interiér kostola je vyzdobený nástennými maľbami. Maliarske umenie v 14. a 15. storočí patrilo popri rezbárstve k najrozšírenejšiemu umeniu. Maľby z tohto obdobia sú maľované plošne, ale pôsobia monumentálnosťou, a stretávame sa u nich s vplyvom južným, západným alebo byzantským. Podľa rozboru nástenných malieb v kostole sv. Martina, možno výzdobu kostola z hľadiska vývojového zaradenia určiť do troch časových etáp. O vysokej umelecko-historickej hodnote kostola sv. Martina svedčí i fakt, že v súlade so zákonom č. 7 SNR z roku 1958 bolo do štátneho zoznamu hnuteľných kultúrnych pamiatok zapísaných 12 pamiatkovo chránených predmetov. ZDROJ: Čerín. 1994. Doc. Ing. Zita Janotková, Csc. ISBN 80-967205-1-1.
História hronseckého evanjlického kostola
Gróf Thókóly z Kežmarku, prezývaný tiež „Slovenský kráľ'", v roku 1681 dosiahol, aby rakúsky cisár Leopold I. priznal protestantom určité výsady. 25. a 26. zákonný článok šopronských artikul z roku 1681 obsahoval podmienky, za akých sa mohli stavať' protestantské kostoly na území Horného Uhorska. Pre takéto kostoly sa zaužíval názov „artikulárne". Podmienky boli následovné: 1. kostol musel byť postavený celý z dreva, 2. bez použitia železných klincov, 3. bez hlavného vchodu od dediny, 4. bez veže, 5. musel byť postavený za jeden rok V súlade s nimi bol postavený aj kostol v Hronseku. Miesto na výstavbu kostola vyberali habsburskí úradníci. Boli to miesta, ktoré boli najmenej vhodné na výstavbu kostola. Miesto, na ktorom stojí kostol, je bývalé hronovisko. Všade na okolí boli bažiny a blízko je aj koryto Hrona. Zaujímavosťou je, že kostol nikdy nebol zaplavený ani vážnejšie ohrozený, napriek tomu, že sa počítalo s jeho rýchlym zánikom. Kostol nemal kamenný základ, ten bol položený neskoršie. Kostoly takého typu nemohli byť v každej obci, ale boli to t.z. spádové kostoly. Kostol v Hronseku bol vybraný ako spádový kostol pre severnú časť Zvolenskej stolice (v jednej stolici mohli byť dva kostoly, druhý bol postavený v Ostrej Lúke a neskôr vyhorel). S výstavbou kostola sa začalo 23. októbra 1725 a už 31. októbra 1726 bol kostol ukončený a posvätený. Od toho dňa slúži nepretržité svojmu účelu. Meno autora projektu nie je známe. Kostol je postavený v tvare kríža. Dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 m, kratšie rameno kríža má 18 m, výška kostola je 8 m. Klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode. V strede sa stretáva v plochej pyramidickej centrále, z ktorej visí drevený šesťramenný luster, pôvodne pozlátený - dar richtára Martina Hudeca z Veľkej Lúky. Zaujímavý je oltár kostola so šesticou vymeniteľných obrazov, ktoré sú rozmiestnené na priečelí chórov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Mialoviča. Nad oltárom sú umiestnení anjeli, držiaci erby šľachtických rodín, ktoré pôsobili v tomto okolí a podporovali evanjelickú cirkev. Medzi nimi sa nachádza socha Ježiša, ktorý stojí na zemeguli a drží zástavu. Predstavuje Ježiša ako víťaza nad týmto svetom. Nad oltárom je umiestnený organ, ktorý je dielom majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice. Patrí medzi vzácne barokové organy. Pochádza z roku 1764, nemá pedály a má len 6 registrov. Kazateľňa, oltár a organ sú barokového štýlu a pochádzajú z konca 18. storočia. V kostole sa nachádzajú prvky škandinávskej architektúry, ktorú charakterizujú stĺporadia na chóroch a pod chórmi, zdobené jónskym ornamentom a prístrešky pri vstupe do kostola. Ako sa dostali prvky škandinávskej architektúry do kostola, nie je známe. Okrem prvkov zahraničnej architektúry sa nachádzajú v kostole aj prvky domácej ľudovej tvorby, ktorú charakterizujú lipové listy pod reliéfmi chórov. Jedinečné je aj amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch, tým kostol naberá na kapacite. Celková kapacita kostola je 1100 miest na sedenie. Do kostola vedie 5 vchodov, ktoré sú postavené oproti sebe. Po celom obvode kostola je rozmiestnených 30 okien. Strecha kostola je šindľová, na troch stranách sa nachádzajú umiestnené dubové kríže, len nad jedným vstupom je umiestnený kohút, symbol kresťanskej bdelosti. V interiéri kostola sa nachádza aj vzácny triptych pôvodného oltárneho obrazu, ktorý sa používal pri bohoslužbách v náhradných priestoroch. Neďaleká zvonica s podobnou architektúrou je rovnako stará ako kostol. V tom istom čase vysadili aj lipy, ktoré sú dodnes na nádvorí kostola. V kostole pôsobili významní dejatelia našich národných dejín, ako Ján Simonides, Jozef Melcer, August Horislav Krčméry. V Hronseku bolo požehnané manželstvo Andreja Sládkoviča s Antóniou Júliou Sekovičovou dňa 15.9.1847. Kostol a zvonica je národná kultúrna pamiatka, ktorá bola 7.júla 2008 v kanadskom Quebecu zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v rámci projektu „Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatskej horskej oblasti“ . V rámci projektu „Obnovme si svoj dom“ bola v roku 2008 poskytnutá dotácia z MK SR na ochranu drevných prvkov kostola a zvonice proti drevokaznému hmyzu a na reštaurovanie mobiliáru. I v tomto roku chceme pokračovať v údržbe a reštaurovaní, aby sme zachovali jedinečnosť týchto zaujímavých stavieb pre budúce generácie. ZDROJ: obec Hrosnek, Text: Želmíra Slancová
Hrad Ľupča
Ľupčiansky hrad stojí nad obcou Slovenská Ľupča. Je najvyššie položenou hradnou stavbou na Pohroní. Bol postavený na severnej strane pomerne úzkej kotliny rieky Hron, uzavretej z južnej strany svahmi Slovenského Rudohoria a zo severnej strany svahmi Nízkych Tatier. V roku 1255 sa spomína v súvislosti s výsadnou listinou pre mesto Banská Bystrica, ktorú udelil uhorský panovník Belo IV. Na Ľupčianskom hrade. Najstaršia časť hradu bola postavená na osamelom skalnom brale, na jednom z posledných výbežkov Nízkych Tatier, oddelenom údoliami dvoch potokov. Hradný kopec má pomerne prudko klesajúce svahy, len na severovýchode sa pripája plytkým sedlom na vyššie polohy Nízkych Tatier. Najstaršia časť hradného areálu má oválny pôdorys orientovaný na východ-západ, čím rešpektuje tvar skalného masívu. Ide pôvodne o gotický hrad so zachovanými detailami a s otvorenými múrmi, ktoré sa na severe a juhu viacnásobne lomia. Vzhľadom na rozdielnu výšku terénu (dvora a okolia hradu) sa obytné miestnosti stavali len do paláca a horného nádvoria. V období vzniku hradnej stavby v prvej polovici 13. Storočia bola v severovýchodnej časti vybudovaná palácová stavba, z ktorej sa do súčasnosti zachovali len miestnosti prvého suterénu: tri izby s valenou klenbou s lunetami a hradné opevnenie, sčasti položené na zasekanom kamennom podloží. Na hornom nádvorí je štvorcová vežovitá stavba (donjon), dnes so zachovanými dvoma podlažiami a suterénom. K prvej rozsiahlejšej prestavbe hradu dochádza za vlády uhorského panovníka Mateja Huňadyho v 15. Storočí, kedy sa vybudoval obranný systém a zohľadnili sa požiadavky vzrastajúceho luxusu bývania. V roku 1531 po obsadení hradu Krištofom Thurnom dochádza k ďalším prestavbám hradu, zameraným na zlepšenie opevnenia s dôrazom na obranu proti strelným zbraniam. Opevňuje sa vysunutou mohutnou baštou vo východnej časti hradu, kde sú umiestnené delá a vybudoval sa barbakan pred vstupom, čím sa zamedzilo priamemu útoku na bránu hradu. Túto prestavbu datuje aj nápis nad portálom druhej padacej brány: REGINA MÁRIA 1531. Koncom 16. Storočia hrad sčasti prestavuje Pavol Rubigal, ktorý dáva k juhozápadnej časti hradného múru pristaviť mohutnú štvorcovú vežu. V roku 1605 na hrad zaútočili bočkajovský vojaci. Spomienka na túto udalosť je vystavená do kamennej dosky, ktorá je vmurovaná do vstupnej časti horného hradu, vybudovaného už Gašparom Tribelom začiatkom 17. Storočia, keď dal vybudovať aj dolné nádvorie, ktoré vytvoril zasekaním do kamenného podložia svahu hradného kopca v smere prístupovej komunikácie. Toto nádvorie dal opevniť obvodnou hradbou a tromi nárožnými baštami. Vstup situoval do severovýchodného nárožia hradu vstupnou vežou. Po požiari v polovici 19. storočia prebiehajú posledné stavebné úpravy a vzniká negotická prestavba na dolnom nádvorí. Do novovzniknutých priestorov je umiestnený štátny sirotinec a škola (Gizelin dom). Význam hradu pomaly upadá a stáva sa hospodárskou budovou v držbe štátu. ZDROJ: Hrad Ľupča. Autor textu: Peter Mosný. 2001. Ilustračné foto: www.cestovanie.sk
prehliadky mesta
História mesta Banská Bystrica
Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska – leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. Prvou písomnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovník Belo IV. udeľuje mestu mestské práva a povoľuje ťažiť drahé kovy. V 2. pol. 13. st. vzniká na návrší v severnej časti mesta pravdepodobne najstaršia kamenná stavba pôvodne románskeho farského Nemeckého kostola. Počas 15. st. sa mestská akropola s farským kostolom postupne rozrastá a mení sa na opevnený komplex mestského hradu s gotickým Matejovým domom, Slovenským kostolom a hradnou vežou so vstupným barbakanom. V tomto období dochádza k najväčšej prosperite mesta, ktorá kulminuje v r. 1495 založením Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu v Európskom baníctve a hutníctve. Mesto nadobúda európsky význam nielen v obchodnom a hospodárskom, ale aj kultúrno-spoločenskom meradle. Úroveň neskorogotického umenia je porovnateľná s najvýznamnejšími umeleckými centrami strednej Európy ako sú Krakov a Viedeň. Rastúca prosperita mesta sa okrem iného i v okázalosti prepychových domov na námestí. V čase stavovských povstaní je v r. 1620 zvolený Gabriel Bethlen za uhorského kráľa. Toto storočie sa v meste nesie v znamení príchodu rádu jezuitov, ktorí na mieste prvého domu na námestí, tzv. Oberhausu stavajú kostol sv. Františka Xaverského. Napriek úpadku baníctva si kultúra a školstvo udržiavajú vysokú úroveň. Na ev. a v. gymnáziu pôsobí jedna z najväčších osobností vtedajšieho Uhorska – Matej Bel. R. 1761 patrí k najsmutnejším medzníkom v dejinách mesta. Obrovský požiar, ktorý patril v tej dobe k najväčším v Európe zničil viac ako 200 domov. Obeťou požiaru sa stali aj najcennejšie časti mestského hradu. Tu oheň roztavil zvony a mestskú pokladnicu, zničil bohaté zariadenie interiéru farského kostola. Samotný kostol zostal po zrútení strechy a klenby v stave, ktorý si vyžiadal radikálnu prestavbu. Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V súčasnosti je Banská Bystrica s viac ako 85 000 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja. Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.
Burza
Kúpim staršiu elektrickú gitaru aj nefunkčnú. Tel. 0905 472 576.
Predám očovský KROJ, kompletný aj s doplnkami a krpcami. Mužský kroj na výšku 176- 180 = 1100 Eur Ženský kroj na výšku 165- 170 = 1000 Eur. tel.0911956605
Predám starožitné pianíno v dobrom stave, používane, naladené. Cena dohodou. t.č.: 0910998425
Partneri
Mesto Banská Bystrica
Cinemax
hc05Volejbalový klub Milanotrade
BASKET BBFK Jupie
duklaBábkové divadlo na razcestí
Štátna opera Banská BystricaStredoslovenské múzeum
spodinasos
sos
 
Katalóg firiem