Kam v meste

tipy na v�lety

Hrad �up�a
�up�iansky hrad stoj� nad obcou Slovensk� �up�a. Je najvy��ie polo�enou hradnou stavbou na Pohron�. Bol postaven� na severnej strane pomerne �zkej kotliny rieky Hron, uzavretej z�ju�nej strany svahmi Slovensk�ho Rudohoria a�zo severnej strany svahmi N�zkych Tatier. V�roku 1255 sa spom�na v�s�vislosti s�v�sadnou listinou pre mesto Bansk� Bystrica, ktor� udelil uhorsk� panovn�k Belo IV. Na �up�ianskom hrade. Najstar�ia �as� hradu bola postaven� na osamelom skalnom brale, na jednom z�posledn�ch v�be�kov N�zkych Tatier, oddelenom �doliami dvoch potokov. Hradn� kopec m� pomerne prudko klesaj�ce svahy, len na severov�chode sa prip�ja plytk�m sedlom na vy��ie polohy N�zkych Tatier. Najstar�ia �as� hradn�ho are�lu m� ov�lny p�dorys orientovan� na v�chod-z�pad, ��m re�pektuje tvar skaln�ho mas�vu. Ide p�vodne o�gotick� hrad so zachovan�mi detailami a�s�otvoren�mi m�rmi, ktor� sa na severe a�juhu viacn�sobne lomia. Vzh�adom na rozdielnu v��ku ter�nu (dvora a�okolia hradu) sa obytn� miestnosti stavali len do pal�ca a�horn�ho n�dvoria. V�obdob� vzniku hradnej stavby v�prvej polovici 13. Storo�ia bola v�severov�chodnej �asti vybudovan� pal�cov� stavba, z�ktorej sa do s��asnosti zachovali len miestnosti prv�ho suter�nu: tri izby s�valenou klenbou s�lunetami a�hradn� opevnenie, s�asti polo�en� na zasekanom kamennom podlo��. Na hornom n�dvor� je �tvorcov� ve�ovit� stavba (donjon), dnes so zachovan�mi dvoma podla�iami a�suter�nom. K�prvej rozsiahlej�ej prestavbe hradu doch�dza za vl�dy uhorsk�ho panovn�ka Mateja Hu�adyho v�15. Storo��, kedy sa vybudoval obrann� syst�m a�zoh�adnili sa po�iadavky vzrastaj�ceho luxusu b�vania. V�roku 1531 po obsaden� hradu Kri�tofom Thurnom doch�dza k��al��m prestavb�m hradu, zameran�m na zlep�enie opevnenia s�d�razom na obranu proti streln�m zbraniam. Opev�uje sa vysunutou mohutnou ba�tou vo v�chodnej �asti hradu, kde s� umiestnen� del� a�vybudoval sa barbakan pred vstupom, ��m sa zamedzilo priamemu �toku na br�nu hradu. T�to prestavbu datuje aj n�pis nad port�lom druhej padacej br�ny: REGINA M�RIA 1531. Koncom 16. Storo�ia hrad s�asti prestavuje Pavol Rubigal, ktor� d�va k�juhoz�padnej �asti hradn�ho m�ru pristavi� mohutn� �tvorcov� ve�u. V�roku 1605 na hrad za�to�ili bo�kajovsk� vojaci. Spomienka na t�to udalos� je vystaven� do kamennej dosky, ktor� je vmurovan� do vstupnej �asti horn�ho hradu, vybudovan�ho u� Ga�parom Tribelom za�iatkom 17. Storo�ia, ke� dal vybudova� aj doln� n�dvorie, ktor� vytvoril zasekan�m do kamenn�ho podlo�ia svahu hradn�ho kopca v�smere pr�stupovej komunik�cie. Toto n�dvorie dal opevni� obvodnou hradbou a�tromi n�ro�n�mi ba�tami. Vstup situoval do severov�chodn�ho n�ro�ia hradu vstupnou ve�ou. Po po�iari v�polovici 19. storo�ia prebiehaj� posledn� stavebn� �pravy a�vznik� negotick� prestavba na dolnom n�dvor�. Do novovzniknut�ch priestorov je umiestnen� �t�tny sirotinec a��kola (Gizelin dom). V�znam hradu pomaly upad� a�st�va sa hospod�rskou budovou v�dr�be �t�tu. ZDROJ: Hrad �up�a. Autor textu: Peter Mosn�. 2001. Ilustra�n� foto: www.cestovanie.sk

Vodn� hrad Hronsek
Prv� p�somn� zmienka o obci je z roku 1250, kedy kr� B�la IV. odmenil za vern� slu�by Raduna a daroval mu �as� majetku. Dona�n� listina z 1.augusta 1250 je prvou spr�vou o �zem� dne�n�ho Hronseka. Obec Hronsek le�� medzi Banskou Bystricou a Zvolenom na �avom brehu rieky Hron. Je hrani�nou obcou medzi t�mito dvomi okresmi s�najni��ou nadmorskou v��kou 304 m. Jej obyvatelia sa v�minulosti zaoberali po�nohospod�rstvom. Pracovali na panskom majetku, ktor� patrilo vlastn�kom dvoch ka�tie�ov. Preva�n� �as� majetku vlastnili G�czyovci a patril im aj goticko-renesan�n� ka�tie� z�roku 1576 , t.z. �Vodn� hrad�. Nesk�r tento hrad vlastnili ��achtick� rody Soosovci de Polt�r, Battikovci z�Vlkanovej, Schmideghovci, R�thovci z�Kr�ovej a ke� sa dedi�ka r�thovsk�ho majetku Johanna vydala za gr�fa Jozefa Telekyho de Sz�k, pre�iel majetok na rod Telekyovcov. Potom �o sa vystriedalo viac vlastn�kov dostal sa Vodn� hrad do spr�vy pamiatkov�ho �radu. Stavba za�ala ch�tra� od �ias, ako ho opustili v�roku 1978 posledn� vlastn�ci: rodina Pr�ancov�, �iamporov� a Halajov�. Pivnice tohoto ka�tie�a s��ili kedysi ako v�zenie, nesk�r za �ias R�kocziho povstania na razenie minc� (1704). Posledn� majitelia priestory pivn�c pou��vali na usklad�ovanie potrav�n z�d�vodu, �e boli such�. Aj napriek v�skytu vody v�priekope (pri povodni) nenasiakli vodou. Stavba bola kedysi obohnan� vodnou priekopu s�padac�m mostom. Sl��ila v minulosti ako ochrana pred Turkami. Dedi�n� p�ni Geczyovci mali dc�ru Juliannu, ktor� sa vydala za kuruck�ho kapit�na Korponayho a bola za �pion� vo Viedni popraven�. M�r J�kay postavu Julianny op�sal v�zn�mom rom�ne �Levo�sk� biela pani�. Potom Vodn� hrad vlastnili viacer� majitelia. Ka�d� majite� si stavbu prisp�soboval svojim po�iadavk�m. V�ba�ty, ktor� kedysi plnili obran� funkciu, premenili na hospod�rske objekty a dokonca ju�n� ba�ta sl��ila aj ako obydlie pre chudobnej�iu rodinu. V�hlavnej �asti stavby re�taur�tori objavili pod omietkami fresky, ktor� zdobili steny niekdaj��ch reprezentat�vnych miestnost�. Vodn� hrad v�s��asnosti patr� spolo�nosti �Vodn� hrad, s.r.o. Bansk� Bystrica, ktor� za�ala s jeho rekon�trukciou v�snahe da� ka�tie� do p�vodn�ho stavu. Je len pote�ite�n�, �e nov� majitelia, ktor� k�pili stavbu od pamiatkov�ho �radu ako ruinu, ju opravuj� tak, �e sa st�va dominantou obce. Za zmienku o Vodnom Hrade stoj�, �e od roku 1690 do doby postavenia dreven�ho artikul�rneho kostola sl��il tie� na vykon�vanie evanjelick�ch slu�ieb Bo��ch, ktor� tu vykon�val prv� far�r J�n Simonides (1690-1695), mart�r, galejn�k. Narodila som sa v�Hronseku. M�j otec r�d spom�nal, ako sa ml�de� zab�vala "na gran�rii" v najvy��ej miestnosti vodn�ho hradu. Tu hr�vali divadl� a robili z�bavy. Ne�udo, �e za tie roky sa kamenn�m schodom sa od to�k�ch n�h obr�sili hrany. Ke� som sa v detstve v t�chto miestach pohybovala, musela som d�va� pozor, aby som na schodoch nespadla. �� Okrem tohoto ka�tie�a s� v obci i in� v�znamn� historick� pamiatky. Mlad�� renesan�no-barokov� ka�tie� z�rok 1775, ktor� vystriedal r�znych majite�ov. V�s��asnosti je obecn�m majetkom a doned�vna v��om s�dlila z�kladn� a matersk� �kola, ktor� bola v�roku 2005 zru�en�. �� Ne�aleko t�chto pamiatok stoj� dreven� artikul�rny kostol a zvonica z�roku 1726, ktor� s� od 7.j�la 2008 zap�san� do Zoznamu svetov�ho kult�rneho a pr�rodn�ho dedi�stva UNESCO. Tieto pamiatky s� ve�k�m l�kadlom pre turistov nielen dom�cich ale predov�etk�m zahrani�n�ch � z�cel�ho sveta, ktor� nav�tevuj� Hronsek najm� v�letnom obdob�. Zdroj: Obec Hronsek, Text: �elm�ra Slancov�

Sebed�n-Be�ov
Spojen� obec Sebed�n-Be�ov je skupinov� cestn� obec. Nach�dza sa v ju�nej �asti Zvolenskej kotliny v �dol� potoka Zoln�. �as� Sebed�n le�� v nadmorskej v��ke 365 m a �as� Be�ov vo v��ke 386 m n. m. Najni��ie miesto v �dol�, kde potok Zoln� op��a chot�r je 345 m n. m. �zemie chot�ra tvor� preva�ne odlesnen� �lenit� pahorkatinn� povrch so svahmi mierneho sklonu. A� 80 % povrchu je po�nohospod�rska p�da. Chot�r obce Sebed�n-Be�ov patr� do oblasti z�padokarpatskej fl�ry. Roz��rili sa tu teplomiln� i chladnej�ie horsk� druhy. V ni��ch poloh�ch prevl�daj� listnat� porasty, ako je dub zimn�, letn� i cerov�, hrab oby�ajn� breza bradavi�nat�, lipa malolist�, javor mlie�ny, javor horsk�, javor po�n�, jarabina... Priemern� vek stromov�ch porastov v lesoch je cca 150 rokov. V ne�alekej hore Diel v zolnianskom chot�ri sa nach�dza zvl�tny �kaz metamorf�zy �i chim�ry hraba oby�ajn�ho, ktor�ho kon�riky na obvode koruny maj� nielen plne vyvinut� hrabov� listy, ale aj listy metamorfovan�, ktor� sa svoj�m okrajom ve�mi podobaj� dubov�m listom. Je to ojedinel� �kaz v pr�rode. Vlastivedn� slovn�k obc� na Slovensku ud�va, �e prv� historick� �daj z r. 1406 obec uv�dza pod menom Zebenyn, r. 1424 Zebenyn, r. 1786 Sebed�n, ma�arsky Szebed�ny. V skuto�nosti obec je zn�ma u� r. 1351, ke� sa potomkovia Magistra Pavla Mad�dha delia o ve�k� �zemie, ktor� patrilo �er�nu a vzniklil samostatn� osady: �er�n, �a��n, Hrocho�, Sebed�n, Lukavica a D�bravica. V oboch �astiach obce sa nach�dzaj� zvonice. V �asti Be�ov je zvonica z druhej polovice 18. st. barokov�ho typu. Bola viackr�t upravovan�. Je to jednoduch� stavba �tvorcov�ho p�dorysu s cibu�ovitou strechou. M� dva zvony z r. 1889 a 1929. Na ju�nej strane boli slnen�n� hodiny. V Sebed�ne prv� zvon zak�pili v r. 1640. V roku 1901 zak�pili dva zvony - 379 kg a 183 kg. Zdola Be�ova sa nach�dza budova star�ho mlyna na vodn� pohon. Do 2. svetovej vojny bola pri mlyne aj p�la taktie� na vodn� pohon. ZDROJ: obec Sebed�n-Be�ov. 1996. Autor publik�cie: Doc. PhDr. J�n Halaj, CSc. Ilustra�n� foto: www.e-obce.sk, autor: Ing. Du�an Hanes

Ka�tie� v Dolnej Mi�inej
Silueta ka�tie�a u� z�aleka bud� z�ujem n�v�tevn�kov �dolia, ktor� prech�dzaj� cestou Bansk� Bystrica - Horn� Mi�in� - Slia�. Ka�tie� sa nach�dza na miernom n�vr�� nad obcou Doln� Mi�in�, v peknom, pr�rodne �lenenom ter�ne. Vytv�ra p�sobiv� a monument�lnu dominantu cel�mu svojmu okoliu. Pozoruhodn� je svojou polohou z fortifika�n�ho h�adiska. Are�l ka�tie�a nie je ohrani�en�, najbli��ie okolie tvor� zele� a stromy. Historick� zmienky o dejin�ch obce, jej majite�och ako aj o ka�tieli, s� ve�mi chudobn� a prakticky sa zu�uj� len na stru�n� z�znamy v s�pisov�ch materi�loch SUPSOP. Pod�a viacer�ch zdrojov sa vznik ka�tie�a datuje od druhej polovice 16. storo�ia. M��eme ho teda pova�ova� za typick� pr�klad neskororenesan�nej fortifika�nej stavby. Jestvuj�ce arch�vne spr�vy sa via�u vo v�eobecnosti na majetky Benickovcov v okol� Mi�inej, priame arch�vne spr�vy ku ka�tie�u v Dolnej Mi�inej sa nenach�dzaj�. Ak� boli osudy ka�tie�a pred rokom 1667 nie je zn�me, mo�no len predpoklada�, �e pod vplyvom udalost� (vp�d Turkov na Doln� Mi�in� 25. j�na 1590, koncom okt�bra 1599 prinajmen�om do roku 1657) bol ka�tie� dlh�iu dobu neob�van� a spustnut�, �o dalo z�klad k ve�kej prestavbe a �prave kr�tko na to, v roku 1667. Datovan�m tejto prestavby je ozna�en� vstupn� port�l ako aj kartu�, ktor� je sekund�rne osaden� nad barokov�m vstupom do suter�nu. Obnovu ka�tie�a financoval Tom� Benick� z Mi�inej zo svojou man�elkou Katar�nou Merwaldovou a pod�a zvyklost� svojej doby ozna�il v n�pisovej tabuli prestavbu za novostavbu od z�kladov. T�to neskororenesan�n� �prava znamenala prestavbu star�ej zni�enej pevnosti na pohodln� feud�lne s�dlo s rezprezenta�n�mi klenut�mi miestnos�ami, doplnen�mi bohat�mi �tukov�mi detailami a kamenn�mi erbami, ktor� niesli men� majite�ov. Navonok ka�tie� ost�val e�te st�le pevnos�ou s kamenn�mi bosovan�m port�lom a padac�m mostom, k��ov�mi striel�ami a mal�mi oknami v ni��ch podla�iach. Tento typ ka�tie�a s prie�elnou ochodzou vklinenou medzi okr�hle n�ro�n� ba�ty vytv�ra prechodn� typ medzi star�mi hradn�mi ka�tie�mi a neskor��mi k�riami. V s��asnosti je ka�tie� v s�kromnom vlastn�ctve a VSTUP JE ZAK�ZAN�!

viac >>

prehliadky mesta

Hist�ria mesta Bansk� Bystrica
Bansk� Bystrica � srdce stredn�ho Slovenska � le�� vo Zvolenskej kotline, v �dol� rieky Hron medzi Kremnick�mi a Starohorsk�mi vrchmi a Po�anou. Prvou p�somnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovn�k Belo IV. ude�uje mestu mestsk� pr�va a povo�uje �a�i� drah� kovy. V 2. pol. 13. st. vznik� na n�vr�� v severnej �asti mesta pravdepodobne najstar�ia kamenn� stavba p�vodne rom�nskeho farsk�ho Nemeck�ho kostola. Po�as 15. st. sa mestsk� akropola s farsk�m kostolom postupne rozrast� a men� sa na opevnen� komplex mestsk�ho hradu s gotick�m Matejov�m domom, Slovensk�m kostolom a hradnou ve�ou so vstupn�m barbakanom. V tomto obdob� doch�dza k najv��ej prosperite mesta, ktor� kulminuje v r. 1495 zalo�en�m Thurzovsko-fuggerovskej spolo�nosti. Tento banskobystrick� mediarsky podnik so svoj�m obrovsk�m komplexom spracovate�sk�ch z�vodov, dobre premyslenou organiz�ciou v�roby, hustou sie�ou skladov a podvojn�m ��tovn�ctvom patril k najv��m a najmodernej��m ranokapitalistick�m podnikom svojho druhu v Eur�pskom ban�ctve a hutn�ctve. Mesto nadob�da eur�psky v�znam nielen v obchodnom a hospod�rskom, ale aj kult�rno-spolo�enskom meradle. �rove� neskorogotick�ho umenia je porovnate�n� s najv�znamnej��mi umeleck�mi centrami strednej Eur�py ako s� Krakov a Viede�. Rast�ca prosperita mesta sa okrem in�ho i v ok�zalosti prepychov�ch domov na n�mest�. V �ase stavovsk�ch povstan� je v r. 1620 zvolen� Gabriel Bethlen za uhorsk�ho kr�a. Toto storo�ie sa v meste nesie v znamen� pr�chodu r�du jezuitov, ktor� na mieste prv�ho domu na n�mest�, tzv. Oberhausu stavaj� kostol sv. Franti�ka Xaversk�ho. Napriek �padku ban�ctva si kult�ra a �kolstvo udr�iavaj� vysok� �rove�. Na ev. a v. gymn�ziu p�sob� jedna z najv��ch osobnost� vtedaj�ieho Uhorska � Matej Bel. R. 1761 patr� k najsmutnej��m medzn�kom v dejin�ch mesta. Obrovsk� po�iar, ktor� patril v tej dobe k najv��m v Eur�pe zni�il viac ako 200 domov. Obe�ou po�iaru sa stali aj najcennej�ie �asti mestsk�ho hradu. Tu ohe� roztavil zvony a mestsk� pokladnicu, zni�il bohat� zariadenie interi�ru farsk�ho kostola. Samotn� kostol zostal po zr�ten� strechy a klenby v stave, ktor� si vy�iadal radik�lnu prestavbu. Do novodob�ch dej�n Slovenska sa mesto zap�salo 29. augusta 1944, ke� tu bolo vyhl�sen� Slovensk� n�rodn� povstanie - ozbrojen� odpor proti fa�istickej okup�cii. Po osloboden� mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Bansk� Bystrica stala jedn�m z troch hospod�rsko-spr�vnych centier Slovenska. Historick� jadro mesta bolo v roku 1955 vyhl�sen� za mestsk� pamiatkov� rezerv�ciu. Po zru�en� krajov sa mesto r�chlo prisp�sobilo nov�m �zemno-administrat�vnym pomerom a za�alo stava� na bankovn�ctve, �kolstve a turistike. Zalo�en�m Univerzity Mateja Bela 1. j�la 1992 sa Bansk� Bystrica stala jedn�m z centier vysoko�kolsk�ho vzdel�vania na Slovensku. V s��asnosti je Bansk� Bystrica s viac ako 85 000 obyvate�mi hospod�rskym, administrat�vnym a kult�rnym centrom stredn�ho Slovenska a s�dlom Banskobystrick�ho samospr�vneho kraja. Obnoven� historick� centrum, nov� modern� v�stavba a kr�sna okolit� pr�roda pon�kaj�ca �irok� mo�nosti pre �port, turistiku a rekre�ciu poz�vaj� n�v�tevn�kov k ich prehliadke a s� nevy�erpate�nou studnicou ich spozn�vania.

viac >>

Burza

K�pim star�iu elektrick� gitaru aj nefunk�n�. Tel. 0905 472 576.

Pred�m o�ovsk� KROJ, kompletn� aj s doplnkami a krpcami. Mu�sk� kroj na v��ku 176- 180 = 1100 Eur �ensk� kroj na v��ku 165- 170 = 1000 Eur. tel.0911956605

Pred�m staro�itn� pian�no v dobrom stave, pou��vane, naladen�. Cena dohodou. t.�.: 0910998425

viac >>

Partneri

Home

Podujatia

Kult�rne podujatia

Novinky

�portov� podujatia

Spolo�ensk� podujatia

Tipy na vo�n� �as

moja Bystrica >

Kam v meste >

Katal�g firiem

h�ada�: Prihl�senie/Probl�my s prihl�sen�m?