Kam v meste - Kam v meste | moja Bystrica
 
moja Bystrica - informačný portál, zoznam firiem
Kam v meste v Banskej Bystrici - magazín moja Bystrica
hľadať: 

tipy na výlety
Kostol sv. Martina v obci Čerín
Čerín je známy umelecko-historickým skvostom, ktorý ďaleko prevyšuje celoslovenský význam. Je to kostol sv. Martina, ktorý sa nachádza na vyvýšenom mieste nad Čerínom. Spolu so zvonicou a obranným kamenným múrom so strieľňami vytvára jedinečnú siluetu po prístupovej ceste od Zvolena, zďaleka viditeľnú. Kostol sv. Martina pochádza zo začiatku 14. storočia a je postavený v gotickom slohu. Pravdepodobne ho dal postaviť Pavel de Körtös okolo roku 1315. Upravovaný bol v 15., 17. a 18. storočí. Je dlhý 47 m, široký 24 m, vysoký 21 m. Gotická architektúra objektu sa zachovala, v niektorých prípadoch aj s detailami v plnom rozsahu. Hodnotu objektu znásobujú známe gotické nástenné maľby a maľovaný ranorenesančný drevený strop lode. Samotná architektúra a stredoveké fresky sú predmetom neustáleho umeleckého a vedeckého záujmu zo strany kunsthistorikov a reštaurátorov. Je to jednoloďový priestor so štvorcovým presbytériom a priľahlou, skoro štvorcovou sakristiou. Loď má maľovaný drevený strop zo 16. storočia. Kostol je bez veže (zvonica je postavená vedľa kostola samostatne), bez oporných pilierov a je opevnený kamenným obranným múrom so strieľňami. Hlavný oltár sv. Martina (rokokový) je z roku 1744. Predstavuje polychrómovanú drevorezbu a olejomaľbu na plátne. K umelecko-historickým pamiatkam patrí aj neskorobaroková kazateľnica z druhej polovice 18. storočia, polychrómovaná drevorezba. Interiér kostola je vyzdobený nástennými maľbami. Maliarske umenie v 14. a 15. storočí patrilo popri rezbárstve k najrozšírenejšiemu umeniu. Maľby z tohto obdobia sú maľované plošne, ale pôsobia monumentálnosťou, a stretávame sa u nich s vplyvom južným, západným alebo byzantským. Podľa rozboru nástenných malieb v kostole sv. Martina, možno výzdobu kostola z hľadiska vývojového zaradenia určiť do troch časových etáp. O vysokej umelecko-historickej hodnote kostola sv. Martina svedčí i fakt, že v súlade so zákonom č. 7 SNR z roku 1958 bolo do štátneho zoznamu hnuteľných kultúrnych pamiatok zapísaných 12 pamiatkovo chránených predmetov. ZDROJ: Čerín. 1994. Doc. Ing. Zita Janotková, Csc. ISBN 80-967205-1-1.
Sebedín-Bečov
Spojená obec Sebedín-Bečov je skupinová cestná obec. Nachádza sa v južnej časti Zvolenskej kotliny v údolí potoka Zolná. Časť Sebedín leží v nadmorskej výške 365 m a časť Bečov vo výške 386 m n. m. Najnižšie miesto v údolí, kde potok Zolná opúšťa chotár je 345 m n. m. Územie chotára tvorí prevažne odlesnený členitý pahorkatinný povrch so svahmi mierneho sklonu. Až 80 % povrchu je poľnohospodárska pôda. Chotár obce Sebedín-Bečov patrí do oblasti západokarpatskej flóry. Rozšírili sa tu teplomilné i chladnejšie horské druhy. V nižších polohách prevládajú listnaté porasty, ako je dub zimný, letný i cerový, hrab obyčajný breza bradavičnatá, lipa malolistá, javor mliečny, javor horský, javor poľný, jarabina... Priemerný vek stromových porastov v lesoch je cca 150 rokov. V neďalekej hore Diel v zolnianskom chotári sa nachádza zvláštny úkaz metamorfózy či chiméry hraba obyčajného, ktorého konáriky na obvode koruny majú nielen plne vyvinuté hrabové listy, ale aj listy metamorfované, ktoré sa svojím okrajom veľmi podobajú dubovým listom. Je to ojedinelý úkaz v prírode. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku udáva, že prvý historický údaj z r. 1406 obec uvádza pod menom Zebenyn, r. 1424 Zebenyn, r. 1786 Sebedín, maďarsky Szebedény. V skutočnosti obec je známa už r. 1351, keď sa potomkovia Magistra Pavla Madádha delia o veľké územie, ktoré patrilo Čerínu a vzniklil samostatné osady: Čerín, Čačín, Hrochoť, Sebedín, Lukavica a Dúbravica. V oboch častiach obce sa nachádzajú zvonice. V časti Bečov je zvonica z druhej polovice 18. st. barokového typu. Bola viackrát upravovaná. Je to jednoduchá stavba štvorcového pôdorysu s cibuľovitou strechou. Má dva zvony z r. 1889 a 1929. Na južnej strane boli slnenčné hodiny. V Sebedíne prvý zvon zakúpili v r. 1640. V roku 1901 zakúpili dva zvony - 379 kg a 183 kg. Zdola Bečova sa nachádza budova starého mlyna na vodný pohon. Do 2. svetovej vojny bola pri mlyne aj píla taktiež na vodný pohon. ZDROJ: obec Sebedín-Bečov. 1996. Autor publikácie: Doc. PhDr. Ján Halaj, CSc. Ilustračné foto: www.e-obce.sk, autor: Ing. Dušan Hanes
História hronseckého evanjlického kostola
Gróf Thókóly z Kežmarku, prezývaný tiež „Slovenský kráľ'", v roku 1681 dosiahol, aby rakúsky cisár Leopold I. priznal protestantom určité výsady. 25. a 26. zákonný článok šopronských artikul z roku 1681 obsahoval podmienky, za akých sa mohli stavať' protestantské kostoly na území Horného Uhorska. Pre takéto kostoly sa zaužíval názov „artikulárne". Podmienky boli následovné: 1. kostol musel byť postavený celý z dreva, 2. bez použitia železných klincov, 3. bez hlavného vchodu od dediny, 4. bez veže, 5. musel byť postavený za jeden rok V súlade s nimi bol postavený aj kostol v Hronseku. Miesto na výstavbu kostola vyberali habsburskí úradníci. Boli to miesta, ktoré boli najmenej vhodné na výstavbu kostola. Miesto, na ktorom stojí kostol, je bývalé hronovisko. Všade na okolí boli bažiny a blízko je aj koryto Hrona. Zaujímavosťou je, že kostol nikdy nebol zaplavený ani vážnejšie ohrozený, napriek tomu, že sa počítalo s jeho rýchlym zánikom. Kostol nemal kamenný základ, ten bol položený neskoršie. Kostoly takého typu nemohli byť v každej obci, ale boli to t.z. spádové kostoly. Kostol v Hronseku bol vybraný ako spádový kostol pre severnú časť Zvolenskej stolice (v jednej stolici mohli byť dva kostoly, druhý bol postavený v Ostrej Lúke a neskôr vyhorel). S výstavbou kostola sa začalo 23. októbra 1725 a už 31. októbra 1726 bol kostol ukončený a posvätený. Od toho dňa slúži nepretržité svojmu účelu. Meno autora projektu nie je známe. Kostol je postavený v tvare kríža. Dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 m, kratšie rameno kríža má 18 m, výška kostola je 8 m. Klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode. V strede sa stretáva v plochej pyramidickej centrále, z ktorej visí drevený šesťramenný luster, pôvodne pozlátený - dar richtára Martina Hudeca z Veľkej Lúky. Zaujímavý je oltár kostola so šesticou vymeniteľných obrazov, ktoré sú rozmiestnené na priečelí chórov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Mialoviča. Nad oltárom sú umiestnení anjeli, držiaci erby šľachtických rodín, ktoré pôsobili v tomto okolí a podporovali evanjelickú cirkev. Medzi nimi sa nachádza socha Ježiša, ktorý stojí na zemeguli a drží zástavu. Predstavuje Ježiša ako víťaza nad týmto svetom. Nad oltárom je umiestnený organ, ktorý je dielom majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice. Patrí medzi vzácne barokové organy. Pochádza z roku 1764, nemá pedály a má len 6 registrov. Kazateľňa, oltár a organ sú barokového štýlu a pochádzajú z konca 18. storočia. V kostole sa nachádzajú prvky škandinávskej architektúry, ktorú charakterizujú stĺporadia na chóroch a pod chórmi, zdobené jónskym ornamentom a prístrešky pri vstupe do kostola. Ako sa dostali prvky škandinávskej architektúry do kostola, nie je známe. Okrem prvkov zahraničnej architektúry sa nachádzajú v kostole aj prvky domácej ľudovej tvorby, ktorú charakterizujú lipové listy pod reliéfmi chórov. Jedinečné je aj amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch, tým kostol naberá na kapacite. Celková kapacita kostola je 1100 miest na sedenie. Do kostola vedie 5 vchodov, ktoré sú postavené oproti sebe. Po celom obvode kostola je rozmiestnených 30 okien. Strecha kostola je šindľová, na troch stranách sa nachádzajú umiestnené dubové kríže, len nad jedným vstupom je umiestnený kohút, symbol kresťanskej bdelosti. V interiéri kostola sa nachádza aj vzácny triptych pôvodného oltárneho obrazu, ktorý sa používal pri bohoslužbách v náhradných priestoroch. Neďaleká zvonica s podobnou architektúrou je rovnako stará ako kostol. V tom istom čase vysadili aj lipy, ktoré sú dodnes na nádvorí kostola. V kostole pôsobili významní dejatelia našich národných dejín, ako Ján Simonides, Jozef Melcer, August Horislav Krčméry. V Hronseku bolo požehnané manželstvo Andreja Sládkoviča s Antóniou Júliou Sekovičovou dňa 15.9.1847. Kostol a zvonica je národná kultúrna pamiatka, ktorá bola 7.júla 2008 v kanadskom Quebecu zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v rámci projektu „Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatskej horskej oblasti“ . V rámci projektu „Obnovme si svoj dom“ bola v roku 2008 poskytnutá dotácia z MK SR na ochranu drevných prvkov kostola a zvonice proti drevokaznému hmyzu a na reštaurovanie mobiliáru. I v tomto roku chceme pokračovať v údržbe a reštaurovaní, aby sme zachovali jedinečnosť týchto zaujímavých stavieb pre budúce generácie. ZDROJ: obec Hrosnek, Text: Želmíra Slancová
Vodný hrad Hronsek
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1250, kedy kráľ Béla IV. odmenil za verné služby Raduna a daroval mu časť majetku. Donačná listina z 1.augusta 1250 je prvou správou o území dnešného Hronseka. Obec Hronsek leží medzi Banskou Bystricou a Zvolenom na ľavom brehu rieky Hron. Je hraničnou obcou medzi týmito dvomi okresmi s najnižšou nadmorskou výškou 304 m. Jej obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom. Pracovali na panskom majetku, ktoré patrilo vlastníkom dvoch kaštieľov. Prevažnú časť majetku vlastnili Géczyovci a patril im aj goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 , t.z. “Vodný hrad“. Neskôr tento hrad vlastnili šľachtické rody Soosovci de Poltár, Battikovci z Vlkanovej, Schmideghovci, Róthovci z Kráľovej a keď sa dedička róthovského majetku Johanna vydala za grófa Jozefa Telekyho de Szék, prešiel majetok na rod Telekyovcov. Potom čo sa vystriedalo viac vlastníkov dostal sa Vodný hrad do správy pamiatkového úradu. Stavba začala chátrať od čias, ako ho opustili v roku 1978 poslední vlastníci: rodina Pršancová, Čiamporová a Halajová. Pivnice tohoto kaštieľa súžili kedysi ako väzenie, neskôr za čias Rákocziho povstania na razenie mincí (1704). Poslední majitelia priestory pivníc používali na uskladňovanie potravín z dôvodu, že boli suché. Aj napriek výskytu vody v priekope (pri povodni) nenasiakli vodou. Stavba bola kedysi obohnaná vodnou priekopu s padacím mostom. Slúžila v minulosti ako ochrana pred Turkami. Dediční páni Geczyovci mali dcéru Juliannu, ktorá sa vydala za kuruckého kapitána Korponayho a bola za špionáž vo Viedni popravená. Mór Jókay postavu Julianny opísal v známom románe „Levočská biela pani“. Potom Vodný hrad vlastnili viacerí majitelia. Každý majiteľ si stavbu prispôsoboval svojim požiadavkám. V bašty, ktoré kedysi plnili obranú funkciu, premenili na hospodárske objekty a dokonca južná bašta slúžila aj ako obydlie pre chudobnejšiu rodinu. V hlavnej časti stavby reštaurátori objavili pod omietkami fresky, ktoré zdobili steny niekdajších reprezentatívnych miestností. Vodný hrad v súčasnosti patrí spoločnosti „Vodný hrad, s.r.o. Banská Bystrica, ktorá začala s jeho rekonštrukciou v snahe dať kaštieľ do pôvodného stavu. Je len potešiteľné, že noví majitelia, ktorí kúpili stavbu od pamiatkového úradu ako ruinu, ju opravujú tak, že sa stáva dominantou obce. Za zmienku o Vodnom Hrade stojí, že od roku 1690 do doby postavenia dreveného artikulárneho kostola slúžil tiež na vykonávanie evanjelických služieb Božích, ktoré tu vykonával prvý farár Ján Simonides (1690-1695), martýr, galejník. Narodila som sa v Hronseku. Môj otec rád spomínal, ako sa mládež zabávala "na granárii" v najvyššej miestnosti vodného hradu. Tu hrávali divadlá a robili zábavy. Nečudo, že za tie roky sa kamenným schodom sa od toľkých nôh obrúsili hrany. Keď som sa v detstve v týchto miestach pohybovala, musela som dávať pozor, aby som na schodoch nespadla. °°°°°°°°°°°°°°°°°° Okrem tohoto kaštieľa sú v obci i iné významné historické pamiatky. Mladší renesančno-barokový kaštieľ z rok 1775, ktorý vystriedal rôznych majiteľov. V súčasnosti je obecným majetkom a donedávna v ňom sídlila základná a materská škola, ktorá bola v roku 2005 zrušená. °°°°°°°°°°°°°°°°°° Neďaleko týchto pamiatok stojí drevený artikulárny kostol a zvonica z roku 1726, ktoré sú od 7.júla 2008 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Tieto pamiatky sú veľkým lákadlom pre turistov nielen domácich ale predovšetkým zahraničných – z celého sveta, ktorí navštevujú Hronsek najmä v letnom období. Zdroj: Obec Hronsek, Text: Želmíra Slancová
prehliadky mesta
História mesta Banská Bystrica
Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska – leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. Prvou písomnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovník Belo IV. udeľuje mestu mestské práva a povoľuje ťažiť drahé kovy. V 2. pol. 13. st. vzniká na návrší v severnej časti mesta pravdepodobne najstaršia kamenná stavba pôvodne románskeho farského Nemeckého kostola. Počas 15. st. sa mestská akropola s farským kostolom postupne rozrastá a mení sa na opevnený komplex mestského hradu s gotickým Matejovým domom, Slovenským kostolom a hradnou vežou so vstupným barbakanom. V tomto období dochádza k najväčšej prosperite mesta, ktorá kulminuje v r. 1495 založením Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu v Európskom baníctve a hutníctve. Mesto nadobúda európsky význam nielen v obchodnom a hospodárskom, ale aj kultúrno-spoločenskom meradle. Úroveň neskorogotického umenia je porovnateľná s najvýznamnejšími umeleckými centrami strednej Európy ako sú Krakov a Viedeň. Rastúca prosperita mesta sa okrem iného i v okázalosti prepychových domov na námestí. V čase stavovských povstaní je v r. 1620 zvolený Gabriel Bethlen za uhorského kráľa. Toto storočie sa v meste nesie v znamení príchodu rádu jezuitov, ktorí na mieste prvého domu na námestí, tzv. Oberhausu stavajú kostol sv. Františka Xaverského. Napriek úpadku baníctva si kultúra a školstvo udržiavajú vysokú úroveň. Na ev. a v. gymnáziu pôsobí jedna z najväčších osobností vtedajšieho Uhorska – Matej Bel. R. 1761 patrí k najsmutnejším medzníkom v dejinách mesta. Obrovský požiar, ktorý patril v tej dobe k najväčším v Európe zničil viac ako 200 domov. Obeťou požiaru sa stali aj najcennejšie časti mestského hradu. Tu oheň roztavil zvony a mestskú pokladnicu, zničil bohaté zariadenie interiéru farského kostola. Samotný kostol zostal po zrútení strechy a klenby v stave, ktorý si vyžiadal radikálnu prestavbu. Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V súčasnosti je Banská Bystrica s viac ako 85 000 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja. Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.
Burza
Kúpim staršiu elektrickú gitaru aj nefunkčnú. Tel. 0905 472 576.
Predám očovský KROJ, kompletný aj s doplnkami a krpcami. Mužský kroj na výšku 176- 180 = 1100 Eur Ženský kroj na výšku 165- 170 = 1000 Eur. tel.0911956605
Predám starožitné pianíno v dobrom stave, používane, naladené. Cena dohodou. t.č.: 0910998425
Partneri
Mesto Banská Bystrica
Cinemax
hc05Volejbalový klub Milanotrade
BASKET BBFK Jupie
duklaBábkové divadlo na razcestí
Štátna opera Banská BystricaStredoslovenské múzeum
spodinasos
sos
 
Katalóg firiem