Kam v meste - Kam v meste | moja Bystrica
 
moja Bystrica - informačný portál, zoznam firiem
Kam v meste v Banskej Bystrici - magazín moja Bystrica
hľadať: 

tipy na výlety
Prírodná rezervácia Jelšovec
PR Jelšovec o výmere 5,56 ha sa nachádza v katastri Čačína a je situovaná na okraji úzkeho údolia, ktoré spája obce Čačín a Hrochoť. Patrí do oblasti Slovenského stredohoria, celku Zvolenská kotlina a podcelku Zvolenská pahorkatina. Z hľadiska vegetačného krytu má územie lesný i nelesný charakter, zahrnuté je však do porastovej pôdy v rámci lesného fondu. Celé územie je zachovalou ukážkou podhorských lužných lesov s výskytom viacerých chránených, ohrozených a zriedkavých druhov rastlín. Pozoruhodný je hlavne hromadný výskyt rosničky okrúhlolistej, ktorej hodnoty dominancie a abundancie sa dajú prirovnať len analogickým územiam hornej Oravy. Z ohrozených a zriedkavých druhov spomenieme aspoň ostricu dvojdomú, ostri Hartmanovu, vstavač jarný, parnasiu močiarnu, žltohlav európsky, bahničku malokvetú, páperník štíhly, krúštik močiarny, bradáčik vajcovolistý, hadivku obyčajnú, hadí jazyk, ako aj viaceré druhy rašelníkov. Celkovo je na pomerne malej ploche objektu 162 druhov cievnatých rastlín, 6 druhov rašelníkov a 10 druhov machorastov. Ochranu si zasluhujú i okolité jelšové porasty, ktoré sú zachovalou ukážkou podhorských lužných lesov s jelšou lepkavou. Vzhľadom na významnú absenciu jelšových porastov v rámci celého Slovenska a bohatosť výskytu ohrozených a zriedkavých druhov flóry na tomto území bol Jelšovec vyhlásený za prírodnú rezerváciu na ochranu ukážky podhorských lužných lesov s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín, na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. ZDROJ: Čerín. 1994. Doc. Ing. Zita Janotková, Csc. ISBN 80-967205-1-1. Ilustračné foto: www.polana.slovanet.sk
Hronsek
Neveľká obec Hronsek leží na ľavom brehu Hrona vo Zvolenskej kotline, v bezprostrednom zázemí Banskej Bystrice. Dejiny vlastnej lokality Hronsek sa začínajú koncom 13. storočia. Prvá písomná verzia názvu obce je doložená len z mladších dokumentov. Najstaršia správa spomína Hronsek až v roku 1500 pod názvom Zyklafalu. Hronsek je malou lokalitou, ale i mimoriadne bohatou na historické pamiatky. V jeho katastri sa nachádzajú až 4 umeleckohistorické pamiatky, 1 pamätný dom a 6 starých líp zapísaných v zozname chránených prírodných útvarov. Najvýznamnejšou pamiatkou je evanjelický drevený artikulárny kostol. Hronsecký kostol má murovaný základ zo štiepaného kameňa. Zvonku je jednoduchá celodrevená hrázdená dubová konštrukcia s nosnými zvislými stĺpikmi, vodorovnými trámami a šikmými vzperami. Nosné prvky vyplňujú zvisle uložené dosky z červeného smreku. Fasáda má výrazné horizontálne členenie. Strecha je vysoká sedlová, nad ramenami kríža polovalbová. Chrám presvetľuje 30 malých nenápadných okien. Priestranstvo pred chrámom zdobia staré lipy. Pôvodne rozsiahlu trávnatú plochu dnes už rozdeľuje cesta. Za ňou, ale v areáli chrámu je zvonica. Drevená zvonica je postavená na kamennom podklade štvorcového tvaru. Je to dvojpodlažná vežovitá stavba členená horizontálnymi prekladmi, zastrešená šindľovou strechou stanového tvaru, ktorej vyvýšená stredná časť má cibuľovitú báň a je na vrchole zdobený pozláteným krížom. Najstaršou stavbou v obci je Géczyovský goticko-renesančný kaštieľ. Pôvodne tu stál gotický vodný hrad, možno zo 14. stor., ktorý bol v roku 1576 prestavaný do dnešnej renesančnej podoby, ako jeden z protitureckých opevnení. Hrad plnil fortifikačnú, obytnú i hospodársku funkciu. Objekt je zaujímavý tým, že sústredil fortifikačné prvky aj do obytnej časti, podobne ako dobové románske pevnosti. Po prebudovaní pôvodného gotického hradu vznikla v Hronseku obdĺžniková pevnosť. Kaštieľ opevnili múrom a so štvorcovými nárožnými vežami a ústredným vstupom cez jednoduchý renesančný portál s lunetovou klenbou. Bola pristavaná vodná priekopa a padací most. Mladší renesančno-barokový kaštiel z roku 1775 svojou architektúrou nárožných bášt pripomína renesančnú pevnosť (castellum). Je to jednoposchodová bloková stavba s priečelím orientovaným na juh. Systém okien má už typicky barokový. V interiéri kaštieľa sa zachovali pruské a zrkadlové klenby, ktoré majú miestami i štukovú výzdobu. ZDROJ: text a ilustračné foto pochádza z knihy Hronsek história a súčastnosť, ISBN 80-88945-19-4
Sebedín-Bečov
Spojená obec Sebedín-Bečov je skupinová cestná obec. Nachádza sa v južnej časti Zvolenskej kotliny v údolí potoka Zolná. Časť Sebedín leží v nadmorskej výške 365 m a časť Bečov vo výške 386 m n. m. Najnižšie miesto v údolí, kde potok Zolná opúšťa chotár je 345 m n. m. Územie chotára tvorí prevažne odlesnený členitý pahorkatinný povrch so svahmi mierneho sklonu. Až 80 % povrchu je poľnohospodárska pôda. Chotár obce Sebedín-Bečov patrí do oblasti západokarpatskej flóry. Rozšírili sa tu teplomilné i chladnejšie horské druhy. V nižších polohách prevládajú listnaté porasty, ako je dub zimný, letný i cerový, hrab obyčajný breza bradavičnatá, lipa malolistá, javor mliečny, javor horský, javor poľný, jarabina... Priemerný vek stromových porastov v lesoch je cca 150 rokov. V neďalekej hore Diel v zolnianskom chotári sa nachádza zvláštny úkaz metamorfózy či chiméry hraba obyčajného, ktorého konáriky na obvode koruny majú nielen plne vyvinuté hrabové listy, ale aj listy metamorfované, ktoré sa svojím okrajom veľmi podobajú dubovým listom. Je to ojedinelý úkaz v prírode. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku udáva, že prvý historický údaj z r. 1406 obec uvádza pod menom Zebenyn, r. 1424 Zebenyn, r. 1786 Sebedín, maďarsky Szebedény. V skutočnosti obec je známa už r. 1351, keď sa potomkovia Magistra Pavla Madádha delia o veľké územie, ktoré patrilo Čerínu a vzniklil samostatné osady: Čerín, Čačín, Hrochoť, Sebedín, Lukavica a Dúbravica. V oboch častiach obce sa nachádzajú zvonice. V časti Bečov je zvonica z druhej polovice 18. st. barokového typu. Bola viackrát upravovaná. Je to jednoduchá stavba štvorcového pôdorysu s cibuľovitou strechou. Má dva zvony z r. 1889 a 1929. Na južnej strane boli slnenčné hodiny. V Sebedíne prvý zvon zakúpili v r. 1640. V roku 1901 zakúpili dva zvony - 379 kg a 183 kg. Zdola Bečova sa nachádza budova starého mlyna na vodný pohon. Do 2. svetovej vojny bola pri mlyne aj píla taktiež na vodný pohon. ZDROJ: obec Sebedín-Bečov. 1996. Autor publikácie: Doc. PhDr. Ján Halaj, CSc. Ilustračné foto: www.e-obce.sk, autor: Ing. Dušan Hanes
Vodný hrad Hronsek
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1250, kedy kráľ Béla IV. odmenil za verné služby Raduna a daroval mu časť majetku. Donačná listina z 1.augusta 1250 je prvou správou o území dnešného Hronseka. Obec Hronsek leží medzi Banskou Bystricou a Zvolenom na ľavom brehu rieky Hron. Je hraničnou obcou medzi týmito dvomi okresmi s najnižšou nadmorskou výškou 304 m. Jej obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom. Pracovali na panskom majetku, ktoré patrilo vlastníkom dvoch kaštieľov. Prevažnú časť majetku vlastnili Géczyovci a patril im aj goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 , t.z. “Vodný hrad“. Neskôr tento hrad vlastnili šľachtické rody Soosovci de Poltár, Battikovci z Vlkanovej, Schmideghovci, Róthovci z Kráľovej a keď sa dedička róthovského majetku Johanna vydala za grófa Jozefa Telekyho de Szék, prešiel majetok na rod Telekyovcov. Potom čo sa vystriedalo viac vlastníkov dostal sa Vodný hrad do správy pamiatkového úradu. Stavba začala chátrať od čias, ako ho opustili v roku 1978 poslední vlastníci: rodina Pršancová, Čiamporová a Halajová. Pivnice tohoto kaštieľa súžili kedysi ako väzenie, neskôr za čias Rákocziho povstania na razenie mincí (1704). Poslední majitelia priestory pivníc používali na uskladňovanie potravín z dôvodu, že boli suché. Aj napriek výskytu vody v priekope (pri povodni) nenasiakli vodou. Stavba bola kedysi obohnaná vodnou priekopu s padacím mostom. Slúžila v minulosti ako ochrana pred Turkami. Dediční páni Geczyovci mali dcéru Juliannu, ktorá sa vydala za kuruckého kapitána Korponayho a bola za špionáž vo Viedni popravená. Mór Jókay postavu Julianny opísal v známom románe „Levočská biela pani“. Potom Vodný hrad vlastnili viacerí majitelia. Každý majiteľ si stavbu prispôsoboval svojim požiadavkám. V bašty, ktoré kedysi plnili obranú funkciu, premenili na hospodárske objekty a dokonca južná bašta slúžila aj ako obydlie pre chudobnejšiu rodinu. V hlavnej časti stavby reštaurátori objavili pod omietkami fresky, ktoré zdobili steny niekdajších reprezentatívnych miestností. Vodný hrad v súčasnosti patrí spoločnosti „Vodný hrad, s.r.o. Banská Bystrica, ktorá začala s jeho rekonštrukciou v snahe dať kaštieľ do pôvodného stavu. Je len potešiteľné, že noví majitelia, ktorí kúpili stavbu od pamiatkového úradu ako ruinu, ju opravujú tak, že sa stáva dominantou obce. Za zmienku o Vodnom Hrade stojí, že od roku 1690 do doby postavenia dreveného artikulárneho kostola slúžil tiež na vykonávanie evanjelických služieb Božích, ktoré tu vykonával prvý farár Ján Simonides (1690-1695), martýr, galejník. Narodila som sa v Hronseku. Môj otec rád spomínal, ako sa mládež zabávala "na granárii" v najvyššej miestnosti vodného hradu. Tu hrávali divadlá a robili zábavy. Nečudo, že za tie roky sa kamenným schodom sa od toľkých nôh obrúsili hrany. Keď som sa v detstve v týchto miestach pohybovala, musela som dávať pozor, aby som na schodoch nespadla. °°°°°°°°°°°°°°°°°° Okrem tohoto kaštieľa sú v obci i iné významné historické pamiatky. Mladší renesančno-barokový kaštieľ z rok 1775, ktorý vystriedal rôznych majiteľov. V súčasnosti je obecným majetkom a donedávna v ňom sídlila základná a materská škola, ktorá bola v roku 2005 zrušená. °°°°°°°°°°°°°°°°°° Neďaleko týchto pamiatok stojí drevený artikulárny kostol a zvonica z roku 1726, ktoré sú od 7.júla 2008 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Tieto pamiatky sú veľkým lákadlom pre turistov nielen domácich ale predovšetkým zahraničných – z celého sveta, ktorí navštevujú Hronsek najmä v letnom období. Zdroj: Obec Hronsek, Text: Želmíra Slancová
prehliadky mesta
História mesta Banská Bystrica
Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska – leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. Prvou písomnou zmienkou o meste je zakladacia listina z r. 1255, ktorou panovník Belo IV. udeľuje mestu mestské práva a povoľuje ťažiť drahé kovy. V 2. pol. 13. st. vzniká na návrší v severnej časti mesta pravdepodobne najstaršia kamenná stavba pôvodne románskeho farského Nemeckého kostola. Počas 15. st. sa mestská akropola s farským kostolom postupne rozrastá a mení sa na opevnený komplex mestského hradu s gotickým Matejovým domom, Slovenským kostolom a hradnou vežou so vstupným barbakanom. V tomto období dochádza k najväčšej prosperite mesta, ktorá kulminuje v r. 1495 založením Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu v Európskom baníctve a hutníctve. Mesto nadobúda európsky význam nielen v obchodnom a hospodárskom, ale aj kultúrno-spoločenskom meradle. Úroveň neskorogotického umenia je porovnateľná s najvýznamnejšími umeleckými centrami strednej Európy ako sú Krakov a Viedeň. Rastúca prosperita mesta sa okrem iného i v okázalosti prepychových domov na námestí. V čase stavovských povstaní je v r. 1620 zvolený Gabriel Bethlen za uhorského kráľa. Toto storočie sa v meste nesie v znamení príchodu rádu jezuitov, ktorí na mieste prvého domu na námestí, tzv. Oberhausu stavajú kostol sv. Františka Xaverského. Napriek úpadku baníctva si kultúra a školstvo udržiavajú vysokú úroveň. Na ev. a v. gymnáziu pôsobí jedna z najväčších osobností vtedajšieho Uhorska – Matej Bel. R. 1761 patrí k najsmutnejším medzníkom v dejinách mesta. Obrovský požiar, ktorý patril v tej dobe k najväčším v Európe zničil viac ako 200 domov. Obeťou požiaru sa stali aj najcennejšie časti mestského hradu. Tu oheň roztavil zvony a mestskú pokladnicu, zničil bohaté zariadenie interiéru farského kostola. Samotný kostol zostal po zrútení strechy a klenby v stave, ktorý si vyžiadal radikálnu prestavbu. Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V súčasnosti je Banská Bystrica s viac ako 85 000 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja. Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.
Burza
Kúpim staršiu elektrickú gitaru aj nefunkčnú. Tel. 0905 472 576.
Predám očovský KROJ, kompletný aj s doplnkami a krpcami. Mužský kroj na výšku 176- 180 = 1100 Eur Ženský kroj na výšku 165- 170 = 1000 Eur. tel.0911956605
Predám starožitné pianíno v dobrom stave, používane, naladené. Cena dohodou. t.č.: 0910998425
Partneri
Mesto Banská Bystrica
Cinemax
hc05Volejbalový klub Milanotrade
BASKET BBFK Jupie
duklaBábkové divadlo na razcestí
Štátna opera Banská BystricaStredoslovenské múzeum
spodinasos
sos
 
Katalóg firiem