História hronseckého evanjlického kostol - Kam v meste | moja Bystrica
 
moja Bystrica - informačný portál, zoznam firiem
Kam v meste v Banskej Bystrici - magazín moja Bystrica
hľadať: 
 

História hronseckého evanjlického kostola

dátum pridania: 23.06.09-11:00

Gróf Thókóly z Kežmarku, prezývaný tiež „Slovenský kráľ'", v roku 1681 dosiahol, aby rakúsky cisár Leopold I. priznal protestantom určité výsady. 25. a 26. zákonný článok šopronských artikul z roku 1681 obsahoval podmienky, za akých sa mohli stavať' protestantské kostoly na území Horného Uhorska. Pre takéto kostoly sa zaužíval názov „artikulárne".
Podmienky boli následovné:
1. kostol musel byť postavený celý z dreva,
2. bez použitia železných klincov,
3. bez hlavného vchodu od dediny,
4. bez veže,
5. musel byť postavený za jeden rok
V súlade s nimi bol postavený aj kostol v Hronseku. Miesto na výstavbu kostola vyberali habsburskí úradníci. Boli to miesta, ktoré boli najmenej vhodné na výstavbu kostola. Miesto, na ktorom stojí kostol, je bývalé hronovisko. Všade na okolí boli bažiny a blízko je aj koryto Hrona. Zaujímavosťou je, že kostol nikdy nebol zaplavený ani vážnejšie ohrozený, napriek tomu, že sa počítalo s jeho rýchlym zánikom. Kostol nemal kamenný základ, ten bol položený neskoršie. Kostoly takého typu nemohli byť v každej obci, ale boli to t.z. spádové kostoly. Kostol v Hronseku bol vybraný ako spádový kostol pre severnú časť Zvolenskej stolice (v jednej stolici mohli byť dva kostoly, druhý bol postavený v Ostrej Lúke a neskôr vyhorel).
S výstavbou kostola sa začalo 23. októbra 1725 a už 31. októbra 1726 bol kostol ukončený a posvätený. Od toho dňa slúži nepretržité svojmu účelu. Meno autora projektu nie je známe. Kostol je postavený v tvare kríža. Dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 m, kratšie rameno kríža má 18 m, výška kostola je 8 m. Klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode. V strede sa stretáva v plochej pyramidickej centrále, z ktorej visí drevený šesťramenný luster, pôvodne pozlátený - dar richtára Martina Hudeca z Veľkej Lúky. Zaujímavý je oltár kostola so šesticou vymeniteľných obrazov, ktoré sú rozmiestnené na priečelí chórov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Mialoviča. Nad oltárom sú umiestnení anjeli, držiaci erby šľachtických rodín, ktoré pôsobili v tomto okolí a podporovali evanjelickú cirkev. Medzi nimi sa nachádza socha Ježiša, ktorý stojí na zemeguli a drží zástavu. Predstavuje Ježiša ako víťaza nad týmto svetom. Nad oltárom je umiestnený organ, ktorý je dielom majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice. Patrí medzi vzácne barokové organy. Pochádza z roku 1764, nemá pedály a má len 6 registrov. Kazateľňa, oltár a organ sú barokového štýlu a pochádzajú z konca 18. storočia.
V kostole sa nachádzajú prvky škandinávskej architektúry, ktorú charakterizujú stĺporadia na chóroch a pod chórmi, zdobené jónskym ornamentom a prístrešky pri vstupe do kostola. Ako sa dostali prvky škandinávskej architektúry do kostola, nie je známe. Okrem prvkov zahraničnej architektúry sa nachádzajú v kostole aj prvky domácej ľudovej tvorby, ktorú charakterizujú lipové listy pod reliéfmi chórov. Jedinečné je aj amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch, tým kostol naberá na kapacite. Celková kapacita kostola je 1100 miest na sedenie. Do kostola vedie 5 vchodov, ktoré sú postavené oproti sebe. Po celom obvode kostola je rozmiestnených 30 okien. Strecha kostola je šindľová, na troch stranách sa nachádzajú umiestnené dubové kríže, len nad jedným vstupom je umiestnený kohút, symbol kresťanskej bdelosti. V interiéri kostola sa nachádza aj vzácny triptych pôvodného oltárneho obrazu, ktorý sa používal pri bohoslužbách v náhradných priestoroch. Neďaleká zvonica s podobnou architektúrou je rovnako stará ako kostol. V tom istom čase vysadili aj lipy, ktoré sú dodnes na nádvorí kostola. V kostole pôsobili významní dejatelia našich národných dejín, ako Ján Simonides, Jozef Melcer, August Horislav Krčméry. V Hronseku bolo požehnané manželstvo Andreja Sládkoviča s Antóniou Júliou Sekovičovou dňa 15.9.1847.

Kostol a zvonica je národná kultúrna pamiatka, ktorá bola 7.júla 2008 v kanadskom Quebecu zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v rámci projektu „Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatskej horskej oblasti“ . V rámci projektu „Obnovme si svoj dom“ bola v roku 2008 poskytnutá dotácia z MK SR na ochranu drevných prvkov kostola a zvonice proti drevokaznému hmyzu a na reštaurovanie mobiliáru. I v tomto roku chceme pokračovať v údržbe a reštaurovaní, aby sme zachovali jedinečnosť týchto zaujímavých stavieb pre budúce generácie.
ZDROJ: obec Hrosnek,
Text: Želmíra Slancová


Media galéria




 poslať článok mailom  vytlačiť článok